James Hutton

Študovať začal pôvodne právo a medicínu, ale čoskoro našie záľubu v novo rodiacej sa vednej disciplíne - geológii. V Škótskej vysočine si všimol, že cez metamorfované svory preráža granitová žila, čo poukazovalo na to, že granit musel byť niekedy roztavený a ako tavenina prenikol cez vrstvy svoru. Podobné prieniky magmatitov cez vrstvy sedimentov našiel aj pri Edinburghu.

Tiež pri skúmaní súvrství červených pieskovcov a šedých ílovcov na pobreží pri Siccar Point (asi 30 km od Edinburghu) prišiel na to, že tu muselo prebehnúť niekoľko cyklov výzdvihu a erózie pčas veľmi dlhého obdobia. To ho viedlo k záverom, že povrch Zeme nie je statický, ale sa neustále vyvíja.

Na rozdiel od dovtedy rozšírenej teórie neptunizmu, ktorá tvrdila, že všetky horniny pochádzajú z obrovskej potopy, Hutton navrhol, že vznik hornín je poháňaný „motorom“ - teplom z vnútra Zeme. Horniny na povrchu erodujú vplyvom vody a vzduchu, sú prenesené a uložené v mori a neskôr spevnené teplom a vyzdvihnuté späť. Svoju teóriu nazval plutonizmus. Táto teória bola dobre akceptovaná, neskôr ju rozšíril Charles Lyell.

James Hutton sa zaoberal aj meteorológiou, konkrétne zmenami v atmosfére. Vo svojom diele Theory of Earth jej venuje kapitolu Theory of Rain. Bol tiež obhajcom evolúcie živých organizmov.

• Investigation of the Principles of Knowledge (1794)
• Theory of the Earth (1795)
• Elements of Agriculture (1797)

• plutonizmus

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému James Hutton