Jadrová veľmoc
Jadrová veľmoc je štát, ktorý disponuje jadrovými zbraňami, a je schopný ich vyrábať. Štaty patriace do tohto tzv. jadrového klubu tým typicky získavajú vyššiu prestíž a význam v medzinárodnej politike. Podľa zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT) je v súčasnej dobe uznaných päť jadrových veľmocí: Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čínska ľudová republika. Dva ďalšie štáty, India a Pakistan, ktoré neboli signatármi dohody o nešírení jadrových zbraní, vykonali jadrové testy - India v roku 1974 a Pakistan v deväťdesiatych rokoch. Severná Kórea odstúpila od dohody o jadrovom odzbrojení v roku 2003, následne vykonala vlastné jadrové testy. Z vlastníctva jadrových zbraní je podozrievaný Izrael, ktorý sa k tomu oficiálne nevyjadril a k dohode o jadrovom odzbrojení sa nepripojil. Jadrovú zbraň v minulosti vyvinula tiež Juhoafrická republika, ale vlastníctvo jadrových zbraní sa vzdala a všetky zásoby zničila. Zo snahy vyrobiť jadrové zbrane sú podozrievaní tiež Irán a Sýria.
Štáty podozrivé z vlastníctva jadrových zbraní
V roku 1986 zverejnila britská tlač rozsiahle informácie o izraelskom jadrovom programe, ktoré získala od Mordechaie Vanunu, ktorý v tomto programe pracoval ako technik. Izrael nie je signatárom NPT a oficiálne sa odmieta k vlastníctva jadrových zbraní akokoľvek vyjadriť. Zvyčajne je však považovaný za de facto jadrovú veľmoc, podľa Federácie amerických vedcov vlastnú zhruba 300-400 jadrových bômb.
Irán je signatárom NPT a označuje svoj jadrový program za rýdzo civilné. Západné štáty, hlavne USA, však Irán podozrievajú zo snahy o zbrojné využitie a v poslednej dobe sa objavujú aj špekulácie o možných dôraznejších prostriedkoch, ako Iránu vo vojenskom jadrovom programe zabrániť.
Štáty, ktoré vlastnili jadrové zbrane v minulosti
Veľa štátov malo v histórii na svojom území dočasne umiestnené jadrové zbrane cudzích mocností, zvlášť v období studenej vojny. Krátko po nežnej revolúcii vykonala československá armáda merania na zistenie, či boli sovietske jadrové zbrane umiestnené aj na území ČSSR (na základe dohody, ktorú uzavreli ZSSR a ČSSR, v skladoch, ktoré boli pod správou sovietskych jednotiek). Toto meranie nič také naznačovalo, čo viedlo k záveru, že sa jadrové hlavice v Československu nenachádzali. V roku 2007 však historik Petr Luňák prišiel so štúdiou, podľa ktorej v skladoch jadrové zbrane boli.
Tiež existovalo niekoľko štátov, ktoré sa dobrovoľne vzdali vlastníctva jadrových zbraní, ktoré mali pod svojou kontrolou. Najväčším takým prípadom je rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991, po ktorom zostalo na území Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu veľké množstvo jadrových zbraní. Všetky tieto tri štáty zbrane odovzdali do roku 1996 Rusku; všetky sú tiež signatármi NPT.
V 80. rokoch vyvinula jadrové zbrane Juhoafrická republika, pričom existuje podozrenie, že v roku 1979, možno s Izraelom, uskutočnila jadrový pokus (pozri incident Vela). JAR sa, ako jediný štát, dobrovoľne štatútu jadrovej veľmoci zriekol a na začiatku 90. rokov všetky jadrové zbrane demontoval. 10. júla 1991 podpísal NPT.
Prehľad a počty jadrových hlavíc
| Štát | Počet hlavíc
(aktívne / celkom) |
Dátum prvej jadrovej skúšky | Zmluva CTBT |
|---|---|---|---|
| USA | 2 080 / 9000 | 16. 7. 1945 („Trinity“) | Signatár |
| Rusko | 1 780 / 15000 | 29. 8. 1949 („RDS-1“) | Ratifikovaná |
| Spojené kráľovstvo | 150 / 215 | 3. 10. 1952 („Hurricane“) | Ratifikovaná |
| Francúzsko | 290 / 300 | 13. 2. 1960 („Gerboise Bleue“) | Ratifikovaná |
| Čína | ? / 250 | 16. 10. 1964 („596“) | Signatár |
| India | ? / 90–110 | 18. 5. 1974 („Smiling Buddha“) | Nepodpísaná |
| Izrael | ? / 80 | Nie je známe, podozrenie na 22.9. 1979 | Signatár |
| Pakistan | ? / 100–120 | 28. 5. 1998 („Chagai-I“) | Nepodpísaná |
| Severná Kórea | ? / <10 | 9. 10. 2006 | Nepodpísaná |
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaderná velmoc na českej Wikipédii.