Jablonka (Poľsko)

Jablonka (poľ. Jabłonka, maď. Jablonka) je dedina na Poľskej Orave v blízkosti hraníc so Slovenskom. Je sídlom gminy (najnižší administratívny samosprávny obvod) s názvom Gmina Jabłonka. Leží približne 24 kilometrov západne od Nowého Targu a 67 km južne od Krakova. Spadá pod Powiat nowotarski (okres) a Malopoľské vojvodstvo (región) a v roku 2003 tu žilo 4 767 obyvateľov. Je jedným z kultúrnych centier slovenskej menšiny v Poľsku.

Jablonka
Jabłonka
dedina
Kostol Premenenia Pána
Oficiálny názov: Jabłonka
Štát Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Powiat nowotarski
Obec Gmina Jabłonka
Súradnice 49°28′48″S 19°41′36″V
Obyvateľstvo 4 767 (2003)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
EČV KNT
Wikimedia Commons: Jabłonka (województwo małopolskie)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Jablonka do konca prvej svetovej vojny patrila Rakúsko-Uhorsku. Dňa 5. novembra 1918 v rámci Česko-slovensko-poľského sporu o Oravu a Spiš, podľa poľských zdrojov, mali obyvatelia hlasovaním vyjadriť svoju vôľu pripojiť sa k Poľsku[1]. Napriek tomu do roku 1923 obec patrila Česko-Slovensku, potom pripadla Poľsku.

V medzivojnovom období bola v obci umiestnená posádka pohraničnej stráže prvej línie "Jabłonka". V rokoch 1939 až 1945 po invázii do Poľska a jeho rozpadnutí, obec pripadla Slovensku, no po druhej svetovej vojne prešla opätovne pod správu Poľska – bola prakticky anektovaná, pretože tunajšie obyvateľstvo, podľa slovenských zdrojov, vyjadrilo vôľu zostať žiť v Česko-Slovensku (podobné ako ďalšie obce Sŕnie, Podvlk, Orávka, Vyšná Zubrica na území súčasnej Poľskej Oravy).[2]

Dediny obsadili poľskí vojaci a Slovákov čakali ťažké časy. Prepady, perzekúcie aj vraždy zo strany niektorých poľských banditov spôsobili, že z poľskej Oravy a Spiša utieklo niekoľko tisíc Slovákov. V terorizovaní slovenského obyvateľstva vynikal najmä muž menom Józef Kuraś „Ogieň“, ktorý svoje prepady zrejme vnímal aj ako pomstu za inváziu slovenskej armády do Poľska. Jeho meno v slovensko-poľskom pohraničí dodnes vyvoláva vášne.[3][4][5]

Slovenská menšina v Poľsku

Podľa sčítania ľudu v roku 2002 gminy (administratívne obvody) s najväčším podielom Slovákov boli: Nowy Targ (3,26%), Tatranská Bukovina (2,85%), Nižné Lapse (2,66%) a Jablonka (1,26%). Údaje pre jednotlivé obce nie sú dostupné. Skutočný počet osôb so (spisovnou) slovenčinou ako rodnou rečou je približne o dve tretiny menší, pretože poľskí Slováci hovoria hlavne goralsky, čo je nárečie lingvisticky medzi slovenčinou a poľštinou.

Referencie
  1. Andrzej Chwalba: Historia Polski 1795–1918. Kraków: Wydawnictwo Literackie, 2000. ISBN 83-08-03053-X. (poľsky)
  2. MAJERIKOVÁ, Milica, PhDr.. Podvlčianska tragédia [online]. 22. 11. 2010. Dostupné online.
  3. AKTUALITY.SK. Ako sa začala II. svetová vojna: na Poľsko nezaútočili len Nemci, ale aj Sovieti a Slováci [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  4. Partizán Jozef Kuraš plienil a vraždil, jeho syn žiada odškodné 250-tisíc eur [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  5. Bohom zabudnuté kúty (film, DVD). Aj na https://www.youtube.com/watch?v=TDmrB0r5MoA [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.