Július Virsik

JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky – † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.

Július Virsik
slovenský právnik,
katolícky intelektuál a básnik
Narodenie27. september 1908
Malacky
Úmrtie16. máj 1993 (84 rokov)
Bratislava
 Biografický portál

Životopis

Vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove v roku 1930 so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo.[1]

Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov.

Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.

Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945, či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.

Bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne.[2]

Jeho synom je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.

Virsikov kresťanský svetonázor

Tido J. Gašpar si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov – komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov – katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval Vladimír Clementis, vo svojich "Pamätiach II." spomína takto:

„ Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky.[3]. “

Referencie
  1. Miroslav Obšivan, Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002
  2. George Virsik, Kolínske listy č. 27,
  3. Tido J. Gašpar, Pamäti II., str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.