Tido J. Gašpar

Tido J. Gašpar (vl. menom Jozef Gašpar, pseudonym Peter Štrbský) (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Tido J. Gašpar
slovenský spisovateľ, novinár, kultúrny pracovník, verejný činiteľ, ideológ a politik
poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
18. december 1938 – 1945
šéf Úradu propagandy SR
V úrade
1941 – 1945
Biografické údaje
Narodenie7. marec 1893
Rakovo-Stariny, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie10. máj 1972 (79 rokov)
Nové Zámky, ČSSR
Politická stranaHSĽS
Profesianovinár, politik
Rodina
Manželka
Ada
 Politický portál
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove a v Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník v Jadranskom mori, počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva.[1] Od roku 1919 bol tajomníkom župy, od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády SR.

V decembri 1938 bol počas 2. ČSR už v nedemokratických voľbách zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy.[2] Gašpar bol autorom prejavu, ktorý 29. augusta 1944 pri začiatku Slovenského národného povstania v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš.[3] Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na slovenské územie a žiadal obyvateľov, aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala pasivitu, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.

Politická, verejná a kultúrna činnosť

V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave, od roku 1922 bol redaktorom týždenníka Slovenský svet, redaktorom úradného vestníka a členom redakcie týždenníka Nový svet. Istý čas bol členom a tiež tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov, bol redaktorom edície Žatva, ktorú vydávalo vydavateľstvo Biblioteka a tiež predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej. V rokoch 1938 – 1939 bol jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti a zdôvodňoval nutnosť spojenectva s nemeckou ríšou, ideologicky vystupoval i proti Slovenskému národnému povstaniu. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom slovenského snemu.

Tvorba

Literárnu činnosť začínal písaním článkov a krátkych próz, knižne debutoval v roku 1920 zbierkou noviel Hana a iné novely. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Nový svet, Elán, Slovenský svet, Ľudový chýrnik, Slovenský hlas, Slovák, Gardista a i. Vo svojich dielach využíval autobiografické motívy, motívy nenaplnenej lásky, rodinných pomerov, životnej neistoty, pesimizmu a dekadentných nálad, ale tiež sociálnu tematiku. Do popredia kládol citové konflikty, spletité osudy žien, úradnícke, rodinné a iné konflikty.

Ocenenia
  • 1935 – štátna literárna cena za knihu Námorníci

Dielo
Hana a iné novely novely o nesplnených ľúbostných túžbach 1920
  • 1922 – Deputácia mŕtvych, novely o jeho námorníckom pôsobení
  • 1925 – Buvi-buvi, próza o sklamaniach v sociálnej oblasti a kritika spoločnosti
  • 1925 – Karambol a iné novely
  • 1929 – Pri Kráľovej studni
  • 1931 – Červený koráb, o vzbure na krížniku Pula
  • 1931 – Zakliata hora, pamiatka Oskarovi Nedbalovi
  • 1933 – Námorníci
  • 1935 – V cudzine a iné rozprávky, novely
  • 1939 - Veľký rok
  • 1969 – Zlatá fantázia, spomienky na roky mladosti (v roku 1968 vyšli v časopise Slovenské pohľady)

Zobrané spisy
  • 1943 – Dávne histórie. Zobrané spisy, zv. 1
  • 1943 – Rozprávky o láske. Zobrané spisy, zv. 2
  • 1944 – Námorníci. Zobrané spisy, zv. 3

Výbery
  • 1970 – Námorníci

Publicistika
  • 1934 – Trvalé svetlá, dokumentoval tu záujem o slovenské dejiny a kultúru
  • 1938 – O čom je reč?, výber z komentárov uverejňovaných v rubrike "O čom je reč?" publikovaných v časopise Nový svet
  • 1939 – Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu
  • 1941 – Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom
  • 1942 – Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský základ
  • 1944 – Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie

Zobrané spisy
  • 1943 – Dávne histórie, zv. I, jedenásť kratších literárnych útvarov

Pamäti
  • 1998 – Pamäti I.
  • 2004 – Pamäti II., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Spomienky na prvú ČSR a jej predstaviteľov.

Preklady
  • 1933 – Keller, G. E.: Rómeo a Júlia na dedine

O ňom
  • Maruniak, Peter: Jozef Tido Gašpar - 115. výročie narodenia. In: Maruniak, P. - Grácová, G. (eds): Život a dielo ďalších exilových pracovníkov, MS 2010, s. 254 - 285.

Referencie
  1. KRIŠTÚFEK, Peter. Písal o krutých ženách rozdávajúcich bolesť a mužoch, ktorí sú ich hračkami. A šéfoval Úradu propagandy za slovenského štátu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-07. Dostupné online [cit. 2020-04-12]. ISSN 1339-844X.
  2. BALÁŽOVÁ, Marta. Gašpar Tido Jozef [online]. rtvs.org, [cit. 2020-04-12]. Dostupné online.
  3. GRZNÁROVÁ, Iveta. Nemeckú armádu zbožňoval. Slovenský generál však prešiel k partizánom. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-04-12]. ISSN 1336-1996.

 Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.