Július Koller

V rokoch 1959 - 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ján Želibský). Založil UFO galériu Ganku (1971)[2] a spolu s Petrom Rónaiom a Milanom Adamčiakom združenie Nová vážnosť (1990).

Július Koller (1939 – 2007) priekopník neoavantgardy, jeden zo zakladateľskej generácie slovenského konceptuálneho umenia. Na začiatku svojej umeleckej tvorby pracoval s maľbou a obrazom. Tematicky im dominovali realistické témy mesta a industrializácie s kollerovským nadšením pre novodobu technokraciu. Formálne sa vyznačovali však výraznou redukciou priestorovosti, tvarov a farieb. štylizácia jeho vtedajšieho rukopisu, uplatňovaného sa počas štúdii na Vysokej škole výtvarných umení a boli hlavné ako program pre jeho záverečnú absolventskú prácu. „Typické prvky industrálnej krajiny sa sem-tam premieňali na bizarné snové konštrukcie. A presne týmto smerom sa uberali civilistické záujmy Júliusa Kollera. Vo vidieckej krajine tiež vyhľadával konštruktívne prvky - elektrické stožiare, mosty, trate, mechanizmy, ... premieňajúcich sa na plošné farebné útvary“.[3] Július Koller túto zobrazujúcu tendenciu však rýchlo opustil a skúmal možnosti redukovania zobrazovaného, maľbe začalo dominovať písané písmo a názov, ktorý svojim štylizovaným tvarov pripomínal význam slova/názvu. Prvý takýto obraz z roku 1963 – 1964 sa volá More. Dielo je tiež považované za prvé konceptuálne dielo na svete vôbec. Vzniklo pár rokov predtým ako sa týmto tendenciám začala venovať západná (anglo-americká) umelecká scéna. „Práve v roku 1963, keď vznikli prvé Kollerove textové kresby, prebehla v Nemecku veľká výstava Schrift und Bild, ktorá obsiahla rôzne rozmanité formy vzťahu textu a zobrazenia. Kollerovmu prístupu sa však nepodobala žiadna z nich“.[4] Zatiaľ ešte Kollerov maliarsky program do seba nevtiahol čerstvú konceptuálnu skúsenosť. Možno aj preto ojedinelý obraz More (1963 - 1964) sústredil[5] na seba takú pozornosť. Medzi rokmi 1963 - 1966 však vznikla ďalšia skupina radikálne orientovaných umeleckých diel. Tému obrazovosti, druhej strany obrazu prinášajú aj objekty, autorom datované už do roku 1963. Dva z nich tvora prázdne rámy - na jednom z nich je pripevnené čisté plátno, na druhom sú pripevnené súvislé pásiky priesvitnej umelohmotnej lepiacej pásky, ktoré vlastne vytvárajú plochu obrazu. Na treťom je zarámovaná použitá handra na čistenie topánok s čiernymi fľakmi (Obraz D. Obraz - Pocta van Goghovi, 1963). Tieto vedľajšie produkty maľovania Koller povýšil na originálne diela, ktoré sa stali základom dlhodobého konceptuálneho antihappeningu Odpad neskôr Odpadová kultúra, sústavne rozvíjaného od roku 1966.[6]

Od roku 1965 začal používať pojem „Antihappening“ (koncept a manifest), v ktorom oznámil svoju kritickú pozícu voči umeniu. Zapojil význam negácie vo význame takisto v obrazovej sérii „Anti-obrazov“, odkazujúc na okupáciu Československa a Pražskú jar v roku 1968, prezentoval symbol „?“ ako univerzálneho zástupcu pochybností.[7]

Hlavným symbolom jeho tvorby sa stal v roku 1969 znak otáznika, ktorý v prvom momente vyjadroval aj jeho postoj voči vtedajšej spoločensko-politickej situácii socialistického Československa, neskôr sa stal symbolom neustáleho spochybňovania – umenia, života, sveta. Od roku 1970 označoval všetky svoje činnosti pojmom Univerzálno-kultúrne futurologické operácie[8] (UFO) pričom vytvoril svoje alter ego UFO-nauta.

Prvá retrospektíva jeho tvorby s názvom Vedecko-fantastická retrospektíva[9] sa konala v roku 2010 v Slovenskej národnej galérii, ktorá vlastní aj veľkú časť Kollerovej tvorby. Výstava vo Viedni – Július Koller One Man Anti Show[10] (MUMOK, Múzeum moderného umenia) bola dosiaľ najväčšou a najkomplexnejšou prehliadkou Kollerovej tvorby (2016 - 2017), prenesená bola do Múzea moderného umenia (MUSEION)[11] v Bolzane v roku 2017. Predchádzala jej v roku 2015 rozsahom menšia výstava s názvom Július Koller: ?[12] v Múzeu moderného umenia vo Varšave, ktorého riaditeľka Joanna Mytkowska celý výskum iniciovala.[13]

O Júliusovi Kollerovi vzniklo množstvo kníh, najmä v anglickom a nemeckom jazyku. Jeho diela a jednotlivé etapy tvorby sa stali predmetom bádateľského záujmu, ktoré vyprovokovali zahraničné výstavné aktivity a nákupy jeho diela do verejných zbierok prestížnych inštitúcií. Jeho písomná pozostalosť, ktorá obsahovala jeho zápisky k rôznym témam: filozofia, patafyzika, psedudocivilizačné teórie, dejiny umenia, ale aj počúvanie vysielania rakúskeho rozhlasu - teda vecí banálnych, obsahovali ku koncu života veľkoobjemné množstvo archivované v množstve kartónových krabíc. Túto myšlienkovú pozostalosť dnes uchováva Slovenská národná galéria (Bratislava), Spoločnosť Júliusa Kollera (Viedeň).[14]

• UmeNie - telegram (1970)
• Univerzálne Futurologické Otázniky (1978)
• U.F.O. (1971)
• Univerzálny Fantastický Otáznik (1976)
• U.F.O.-naut J.K. (U.F.O) (1981)
• Čas. Priestor. [UFO] (1978)

• Tate Modern, Londýn[16]
• Slovenská národná galéria, Bratislava
• Centre Pompidou, Paríž
• Generali Foundation, Viedeň
• Muzeum Sztuki w Łodzi
• Collection of Erste Bank Group
• Artandconcept Gallery, Praha

• 1965 - PKO, Bratislava
• 1982 - Bilder aus der Slowakei, Galerie Pragxis, Essen-Kettwig (s A. Mlynárčikom a J. Jankovičom)
• 1989 - Dotyky a spojenia, ObKaSS Vajnorská, Bratislava
• 1991 - Július Koller – Sondy, SNG, Bratislava1993 - Notstand, Július Koller – Peter Rónai, Forum Stadtpark, Graz
• 2003 – Július Koller Univerzálne Futurologické Operácie, Kölnischer Kunstverein, Köln
• 2004 - Kontakt, Kunstraum München
• 2006 - Július Koller & Jiří Kovanda, Index, the Swedish Contemporary Art Foundation, Stockholm
• 2007 - J.K.U.F.O., Slovenský inštitút, Praha (posledná výstava za života)
• 2010 - Vedecko-fantastická retrospektíva, SNG, Bratislava
• 2015-2016 - Julius Koller "?", Muzeum Sztuki Nowoczesnej w Warszawie

• 1968 - Danuvius, Bratislava
• 1969 - VI. Biennale de Paris, Musée d'Art Moderne de la Ville de Paris
• 1970 - I. otvorený ateliér, Tehelná 32, Bratislava
• 1988 - Hommage á Kassák, Kassák Múzeum, Budapešť
• 1989 - Suterén, Konventná ul., Bratislava
• 1990 - Slowakische Kunst heute, Galerie der Stadt Esslingen
• 1991 - Oscilácia / Oszcilláció / Oscillation, Mücsarnok, Budapest
• 1992 - Zwischen Objekt und Installation, Museum am Ostwall, Dortmund
• 1994 - Der Riss im Raum, Martin Gropius Baum, Berlín
• 1995 - 60-te, SNG, Bratislava
• 1996 - Face à l'historie 1933–1996, Centre Georges Pompidou, Paríž
• 1998 – Slowakische Kunst heute, Kunstforum, Mníchov
• 1999 - La Biennale di Venezia, Pavilón Česka a Slovenska, Benátky
• 2000 - Aspects, Ludwig Museum Budapest, Fundació Miró, Barcelona
• 2002 – Manifesta 4, Frankfurt am Main
• 2003 - Majstrovské diela zo zbierok SNG, SNM - Hrad, Bratislava
• 2010 - Promesses du Passée, Centre Georges Pompidou, Paríž
• 2015 Conceptual art and Communism 1965 – 1989, Gallery BBLA, New York, USA
• 2017 - 2018 ČS koncept 70. let, Fait Gallery, Brno

• Július Koller society
• Web umenia
• Artandconcept Gallery
• Život a dielo Júliusa Kollera na stránkach Monoskopu
• Július Koller (1939): Pohár čistej vody. 1964 - Umenie zblízka
• Artfacts.net
• Vedecko-fantastická retrospektíva - Artycok.tv
• Július Koller v zbierke Tate, Lobdýn
• Július Koller: One Man Anti Show, Mumok Wien Exhibition