Monoskop (platforma)

Monoskop je veľký nezávislý webový vzdelávací zdroj a výskumná platforma pre umenie, kultúru a humanitné vedy. Monoskop obsahuje stránky s genealogickými bibliografiami súčasných tém a hnutí v umení, kultúre a spoločnosti ako antropocén, umelecké publikovanie, digitálne knižnice, kyberfeminizmus, postdigitálna estetika, neurónová estetika, softvérová kultúra, konceptuálna literatúra, federované sociálne siete či dekoloniálna estetika, sprevádzané osobnými bio-bibliografickými profilmi ich predstaviteľov.[2] Mnohé tituly v bibliografiách sú prelinkované na elektronické verzie publikácií sprístupnených na Monoskope alebo iných voľne dostupných digitálnych knižniciach.

Monoskop
URL	https://monoskop.org
Komerčná	Nie
Typ stránky	Online encyklopédia Digitálna knižnica wiki, blog
Registrácia	Voliteľná (zadarmo)
Tvorca	Dušan Barok
Spustenie	3. august 2004[1]
Náhľad stránky

Monoskop založil slovenský tvorca a teoretik Dušan Barok v bratislavskom mediálnom laboratóriu Burundi v roku 2004. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdrojový portál pre súčasné mediálne umenie, so záberom na strednú a východnú Európu. Portál sa postupne obsahovo rozšíril – geograficky nad rámec Európy, historicky na 20. a 21. storočie a tematicky na avantgardné a presahové prejavy vo vizuálnom umení, ale aj v múzickej tvorbe ako filme a hudbe, ich dejiny a teóriu.[3]

Monoskop je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií o umení a humanitných vedách na webe. Obsahuje 7,000 článkov, 16,000 súborov a má 6,000 registrovaných užívateľov.[4] Ťažiskové sekcie sú venované hnutiam a štýlom moderného a súčasného vizuálneho umenia, moderným a avantgardným časopisom, Bauhausu, ruskej avantgarde, umeniu performancie, zvukovému umeniu, video artu, softvérovému umeniu, konkrétnej a vizuálnej poézii, experimentálnemu filmu, architektúre, výskumnému dizajnu, mediálnej archeológii a kybernetike.[5] Stránka beží na rovnakom, slobodnom softvéri ako Wikipédia, MediaWiki. Použitie služieb stránky je bezplatné.

Vo februári 2009 bol spustený sesterský projekt knižnice vybraných diel v umení a humanitných vedách, Monoskop Log. Každý týždeň prináša výber niekoľkých nových a historických publikácií. Okrem kritických, analytických a historických diel o umení a kultúre obsahuje aj umelecké publikácie, poéziu, prózu, video a zvukové nahrávky.[6]

Monoskop bol prezentovaný vo forme inštalácií na výstavách umenia v Múzeu súčasného umenia Metelkova (Ľubľana, 2012), TENT (Rotterdam, 2012), Jeu de Paume (Paríž, 2012), Württembergischer Kunstverein (Stuttgart, 2014), Galérii Nova (Záhreb, 2015), Kuda (Novi Sad, 2017), na Mediacity bienále v Seoul Museum of Art (Soul, 2018), Haus der Kulturen der Welt (Berlín, 2019) a je pravidelne prezentovaný na medzinárodných seminároch, workshopoch a festivaloch.[7]

Projekt je často diskutovaný v kontexte umeleckých a tieňových knižníc (shadow libraries), vrátane sympózií Public Library na Akademie Schloss Solitude v Stuttgarte (2014) a Shadow Libraries: UbuWeb in Athens v Onassis Cultural Centre v Aténach (2018).[8] Dánska profesorka komunikácie a digitálnych médií Nanna Bonde Thylstrup vo svojej knihe The Politics of Mass Digitization (MIT Press, 2018) hovorí o Monoskope ako o jednej z najobsiahlejších tieňových knižníc, ktoré vychádzajú z kritickej umeleckej praxe, a analyzuje ho ako "právny stratagém" a "teritoriálnu asambláž".[9]