Ióannes Klimax

Svätý Ióannes Klimax, ďalšie mená pozri nižšie; * pred/okolo 579  okolo † 649[1][2]/650[3]/po 654[4]; podľa iných prameňov * 525  600[1]/606[5]/616[1] ; * 2. polovica 6. stor.  670/680[1]) bol byzantský mních (najprv pustovník, neskôr cenobita a igumen Kláštora svätej Kataríny), mystik a cirkevný spisovateľ,[1] grécky cirkevný otec,[6] autor jednoho z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky Rebrík do raja (Klimax tu paradeisu).[1] Irénée Hausherr ho označil za typického predstaviteľa „Sinajskej školy“.[2] Ako svätý (resp. prepodobný) je ctený v rímskokatolíckej cirkvi (30. marca, gréckokatolíci aj 4. pôstnu nedeľu[7]), ako aj vo východných cirkvách sýrskej a konštantínopolskej (byzantskej) tradície (4. pôstna nedeľa)[1][8] a orientálnych východných cirkvách.[5] V životopisných dielach od mnícha Daniela z Raithú (De vita sancti Climaci) býva štylizovaný do role „nového Mojžiša“, svojou pokorou a tichosťou zase býva považovaný za „nového Dávida“.[9] Jeho zdržanlivosť a pokora býva zvýrazňovaná aj v liturgických textoch.[7]

Ióannes Klimax
byzantský mních, mystik a spisovateľ
igumen kláštora Svätej Kataríny na Sinaji

Ikona Jána Lestvičníka (Jána Klimaxa)
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Biografické údaje
Narodeniepred/okolo 579
Úmrtie600/606/649/650/po 654
Sinaj, Kláštor svätej Kataríny
Svätenia
Rehoľník
Rehoľavýchodné mníšstvo
pustovník (anachorét)
neskôr cenobita
Svätec
Sviatok30. marec (Latinská cirkev)
4. pôstna nedeľa (pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev)
V cirkváchLatinská cirkev
pravoslávne cirkvi
orientálne pravoslávne cirkvi
Odkazy
Ióannes Klimax
Literárny portál
Portál Byzantskej ríše
Biografický portál

Mená

  • obsahujúce grécku formu mena Ἰωάννης: prepis zo starogr. podľa PSP: Ióannes, iné prepisy: Ióannés, Ioannes, Ioannis):
    • Ióannes Klimax[1]
    • Ióannes Klimakos[1] (z gr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος)
    • Ióannes Scholastikos[4] (gr. Ἰωάννης ο Σχολαστικος)
    • Ióannes Sinaites[4] (gr. Ιωάννης ο Σιναΐτης)
  • mená obsahujúce slovenskú formu Ján:
  • cirkevnoslovansky Ján Lestvičník[1], staršie, či zriedkavejšie Ján Lestvica[16]
  • lat. Ioannes Climacus
  • starogr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος, I. ho tés klimakos[9], I. ho tu klimakos[1] (v preklade I. od rebríka)[9]

Prívlastok Klimax/Klimak(os)/Climacus/Rebrík je odvodené od názvu jeho diela (κλῖμαξ). Prívlastok Sinajský/Sinaita od miesta, kde pôsobil. Prívlastok Scholastik(os) od titulu scholastika, ktorý mu býva niekedy priznávaný. Cirkevnoslovanské meno pochádza zo slova lestvica (rebrík).

Životopis

O jeho živote sa veľa nevie a pomerne pohyblivé je aj obdobie jeho života. Väčšina údajov o ňom pochádza z jeho diela alebo od jeho chválorečníka Daniela z Raithú, tieto zdroje však chronológiu neposkytujú.[9][pozn. 1] Podľa Daniela získal Klimak všeobecné vzdelanie (enkyklios) a možno bol aj scholastikom.[3] Isté je, že ako šestnásťročný[17] sa stal mníchom. Jeho učiteľom bol mních Martýrius,[17] a istý čas strávil v kláštore v Alexandrii a možno aj v iných egyptských kláštoroch.[9] Po Martyriovej smrti odišiel žiť ako pustovník do púšť do jaskyne Tholas[8]/Tola[7] pri úpätí hory Sinaj.[3] Nešlo však o útek zo sveta a od ľudí, navštevoval bohoslužby a prijímal návštevy. Na púšti následne žil 20[5]/40 rokov[9][12], popri tom študoval životy svätých.[5] Poznal aj diela mnohých cirkevných spisovateľov, mimo iné Gregora z Nyssy, Jána Kasiána, či Diadocha z Fotiky.[8] Asi ako 60-ročný odišiel žiť do Kláštora svätej Kataríny na Sinaji,[1] kam ho povolali mnísi, aby viedol ich komunitu.[17] Ako miestny igumen (opát) na podnet mnícha Jána z monastiera v Raithú začal písať svoje dielo Rebrík do raja.[2]

Dielo

Rebrík do neba, sinajská ikona z 12.storočia
  • Rebrík do raja[1] (iné názvy: Rebrík alebo duchovné tabule nášho prepodobného otca Jána, igumena Sinajskej hory[7], Rebrík[12][18], Rajský rebrík[18], Rebrík do neba,[7] Rebrík božského výstupu[8], Osvietenie duše[8]; lat. Scala paradisi, starogr. Κλίμαξ του Παραδείσου Klimax tu paradeisu[1], niekedy aj: Plakes pneumatikai[17], t. j. Duchovné tabule[8])

Dielo bolo príručkou určenou pre mníchov askétov, ale i pre laikov. Predstavuje súhrn učenia púštnych otcov (apoftegmata ton hagion pateron).[4] Spájalo v sebe rôzne kultúrne vplyvy,[9] mimo iné tradíciu egyptských púštnych otcov a palestínskeho mníšstva[18] (Barsanufius, Dorotheus z Gazy)[2], nesie však aj znaky, ktoré ho spájajú s antickou tradíciou[9] a znaky vlastného osobitého štýlu. Spis má aj vysokú literárnu estetickú hodnotu.[1] Obsahuje početné metafory a podobenstvá, neraz vypožičané zo zvieracieho prostredia. Dielo bolo na Východe vysoko cenené a často komentované (mimo iné patriarchom Fótiom).[3] Inšpirovalo mnohých byzantských ikonopiscov a mníchov (napr. hésychastov), počas pôstu býva celé dielo čítavané v pravoslávnych kláštoroch.[19][8] Niektoré výroky (apoftegmy) sú súčasťou východných kresťanských textov Filokalia.[1] Značný bol vplyv jeho diela aj na Západe (bolo preložené aj do latinčiny)[17] a medzi národmi v byzantskom kultúrnom okruhu.[4]

V diele Klimax v 30 častiach (tzv. slovách)[7] opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mníchov, číslo 30 zároveň odkazovalo na počet rokov Kristovej prípravy svojho verejného pôsobenia. Podkladom pre dielo mu bol biblický príbeh o Jakubovom sne, v ktorom videl rebrík, ktorý spájal nebo a zem. Každý stupeň symbolizoval jeden krok k priblíženiu sa k jednote s Bohom (duchovný výstup človeka k Bohu, anabasis k Lógu).[18] Poskytuje návod ako bojovať s neresťami a dosiahnuť cnosť.[4] Medzi jednotlivými témami v stupňoch sa nachádzajú napr. zrieknutie sa svetského života, absencia hnevu, lož a znechutenosť s lenivosťou, lakomstvo, chamtivosť, zmyselnosť, ctižiadostivosť, či pýcha. Oproti ním sa zaoberá napr. miernosťou, jednoduchosťou, dobrosrdečnosťou. Na vrchole rebríka sa nachádzajú tri čnosti – viera, nádej a láska.[7] Predpokladmi úplnej jednoty (spoločenstva) s Bohom sú podľa neho vnútorný pokoj (hésychia) a odolnosť proti vášňam (apatia).[1][19]

  • Liber ad Pastorem[17] (v preklade: List pastierovi[9], Slovo pastierovi[15], či Pastier[8]) je menší spis s pätnástimi kapitolami, dielo popisuje nutné dobré vlastnosti predstaveného kláštora.[9] Podľa niektorých názorov tu Klimax použil niektoré podnety z diela Regula pastoralis pápeža Gregora Veľkého.[15]

Poznámky

  1. Raith je dnešné mesto El-Tor na Sinajskom polostrove.

Referencie

  1. Ióannés Klimax In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. JOHN CLIMACUS (or Scholasticus) In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:436. (po anglicky)
  3. JOHN KLIMAX In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1060  1061. (po anglicky)
  4. Ioannes Klimax In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 222.
  5. John Climacus In:CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 653  654.
  6. DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 70.
  7. DANKO, Juraj. Rebrík do neba. Slovo (Prešov: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku), 15.03.2015, roč. 2015, čís. 6, s. 11. ISSN 1335-7492.
  8. KRUPA, Ján. Náš prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík [online]. Postoj, 2.4.2016, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  9. KLIMAKOS, Ióannés Klimakos. Nebeský žebřík. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2015. (Pro Oriente: dědictví křesťanského Východu, Byzantská knihovna.) ISBN 978-80-7465-125-0. S. 12  13, 16, 247. (po česky)
  10. ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 147.
  11. C., A.. O lži – Svätý Ján Lestvičník, Sinajský, Sinaita [online]. Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom, [cit. 2020-07-15]. (prebrané z časopisu Odkaz sv. Cyrila a Metoda, ročník 1994, číslo 6, strany 187  188.). Dostupné online.
  12. Sv. Ján Klimak (30. marca) [online]. Katolícke noviny, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  13. Generálna audiencia Benedikta XVI.: Ján Klimak a Rebrík do raja [online]. Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  14. Katolícky kalendár Jednota. [s.l.] : Jednota, 1989. Dostupné online. S. 7.
  15. SV. JÁN KLIMACH, opát [online]. www.katolici.szm.com, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  16. BERNOLÁK, Anton. Gramatické dielo Antona Bernoláka. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. Dostupné online. S. 127.
  17. St. John Climacus In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  18. ŽUPINA, Miroslav. Historicko-teologický vývoj isychazmu v pravoslávnej tradícii s akcentom na obdobie 9.  11. storočia. Historia Ecclesiastica (Prešov: Centrum excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity), 2019, roč. X., čís. 2, s. 55. Dostupné online [cit. 2020-07-16]. ISSN 1338-4341.
  19. Saint John Climacus In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-07-16]. Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

  • české vydanie: KLIMAKOS, Ióannés Klimakos. Nebeský žebřík. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2015. (Pro Oriente: dědictví křesťanského Východu, Byzantská knihovna.) ISBN 978-80-7465-125-0. (po česky)
  • CHRYSSAVGIS, John. John Climacus: From the Egyptian Desert to the Sinaite Mountain. Aldershot, Burlington : Ashgate Pub, 2004. 254 s. ISBN 978-0-7546-5040-9. (po anglicky)

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.