Ióannes Klimax

• obsahujúce grécku formu mena Ἰωάννης: prepis zo starogr. podľa PSP: Ióannes, iné prepisy: Ióannés, Ioannes, Ioannis):
  • Ióannes Klimax[1]
  • Ióannes Klimakos[1] (z gr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος)
  • Ióannes Scholastikos[4] (gr. Ἰωάννης ο Σχολαστικος)
  • Ióannes Sinaites[4] (gr. Ιωάννης ο Σιναΐτης)
• mená obsahujúce slovenskú formu Ján:
  • Ján Sinajský[1][10]
  • Ján Sinaita[11]
  • Ján Rebrík[1]
  • Ján Scholastik(os)[8][9]
  • Ján Klimak(os)[10][12][8][13]
  • Ján Klimach[14][15]
• cirkevnoslovansky Ján Lestvičník[1], staršie, či zriedkavejšie Ján Lestvica[16]
• lat. Ioannes Climacus
• starogr. Ἰωάννης τῆς Κλίμακος, I. ho tés klimakos[9], I. ho tu klimakos[1] (v preklade I. od rebríka)[9]

Prívlastok Klimax/Klimak(os)/Climacus/Rebrík je odvodené od názvu jeho diela (κλῖμαξ). Prívlastok Sinajský/Sinaita od miesta, kde pôsobil. Prívlastok Scholastik(os) od titulu scholastika, ktorý mu býva niekedy priznávaný. Cirkevnoslovanské meno pochádza zo slova lestvica (rebrík).

O jeho živote sa veľa nevie a pomerne pohyblivé je aj obdobie jeho života. Väčšina údajov o ňom pochádza z jeho diela alebo od jeho chválorečníka Daniela z Raithú, tieto zdroje však chronológiu neposkytujú.[9][pozn. 1] Podľa Daniela získal Klimak všeobecné vzdelanie (enkyklios) a možno bol aj scholastikom.[3] Isté je, že ako šestnásťročný[17] sa stal mníchom. Jeho učiteľom bol mních Martýrius,[17] a istý čas strávil v kláštore v Alexandrii a možno aj v iných egyptských kláštoroch.[9] Po Martyriovej smrti odišiel žiť ako pustovník do púšť do jaskyne Tholas[8]/Tola[7] pri úpätí hory Sinaj.[3] Nešlo však o útek zo sveta a od ľudí, navštevoval bohoslužby a prijímal návštevy. Na púšti následne žil 20[5]/40 rokov[9][12], popri tom študoval životy svätých.[5] Poznal aj diela mnohých cirkevných spisovateľov, mimo iné Gregora z Nyssy, Jána Kasiána, či Diadocha z Fotiky.[8] Asi ako 60-ročný odišiel žiť do Kláštora svätej Kataríny na Sinaji,[1] kam ho povolali mnísi, aby viedol ich komunitu.[17] Ako miestny igumen (opát) na podnet mnícha Jána z monastiera v Raithú začal písať svoje dielo Rebrík do raja.[2]

Rebrík do neba, sinajská ikona z 12.storočia

• Rebrík do raja[1] (iné názvy: Rebrík alebo duchovné tabule nášho prepodobného otca Jána, igumena Sinajskej hory[7], Rebrík[12][18], Rajský rebrík[18], Rebrík do neba,[7] Rebrík božského výstupu[8], Osvietenie duše[8]; lat. Scala paradisi, starogr. Κλίμαξ του Παραδείσου – Klimax tu paradeisu[1], niekedy aj: Plakes pneumatikai[17], t. j. Duchovné tabule[8])

Dielo bolo príručkou určenou pre mníchov askétov, ale i pre laikov. Predstavuje súhrn učenia púštnych otcov (apoftegmata ton hagion pateron).[4] Spájalo v sebe rôzne kultúrne vplyvy,[9] mimo iné tradíciu egyptských púštnych otcov a palestínskeho mníšstva[18] (Barsanufius, Dorotheus z Gazy)[2], nesie však aj znaky, ktoré ho spájajú s antickou tradíciou[9] a znaky vlastného osobitého štýlu. Spis má aj vysokú literárnu estetickú hodnotu.[1] Obsahuje početné metafory a podobenstvá, neraz vypožičané zo zvieracieho prostredia. Dielo bolo na Východe vysoko cenené a často komentované (mimo iné patriarchom Fótiom).[3] Inšpirovalo mnohých byzantských ikonopiscov a mníchov (napr. hésychastov), počas pôstu býva celé dielo čítavané v pravoslávnych kláštoroch.[19][8] Niektoré výroky (apoftegmy) sú súčasťou východných kresťanských textov Filokalia.[1] Značný bol vplyv jeho diela aj na Západe (bolo preložené aj do latinčiny)[17] a medzi národmi v byzantskom kultúrnom okruhu.[4]

V diele Klimax v 30 častiach (tzv. slovách)[7] opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mníchov, číslo 30 zároveň odkazovalo na počet rokov Kristovej prípravy svojho verejného pôsobenia. Podkladom pre dielo mu bol biblický príbeh o Jakubovom sne, v ktorom videl rebrík, ktorý spájal nebo a zem. Každý stupeň symbolizoval jeden krok k priblíženiu sa k jednote s Bohom (duchovný výstup človeka k Bohu, anabasis k Lógu).[18] Poskytuje návod ako bojovať s neresťami a dosiahnuť cnosť.[4] Medzi jednotlivými témami v stupňoch sa nachádzajú napr. zrieknutie sa svetského života, absencia hnevu, lož a znechutenosť s lenivosťou, lakomstvo, chamtivosť, zmyselnosť, ctižiadostivosť, či pýcha. Oproti ním sa zaoberá napr. miernosťou, jednoduchosťou, dobrosrdečnosťou. Na vrchole rebríka sa nachádzajú tri čnosti – viera, nádej a láska.[7] Predpokladmi úplnej jednoty (spoločenstva) s Bohom sú podľa neho vnútorný pokoj (hésychia) a odolnosť proti vášňam (apatia).[1][19]

• Liber ad Pastorem[17] (v preklade: List pastierovi[9], Slovo pastierovi[15], či Pastier[8]) je menší spis s pätnástimi kapitolami, dielo popisuje nutné dobré vlastnosti predstaveného kláštora.[9] Podľa niektorých názorov tu Klimax použil niektoré podnety z diela Regula pastoralis pápeža Gregora Veľkého.[15]

• české vydanie: KLIMAKOS, Ióannés Klimakos. Nebeský žebřík. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2015. (Pro Oriente: dědictví křesťanského Východu, Byzantská knihovna.) ISBN 978-80-7465-125-0. (po česky)
• CHRYSSAVGIS, John. John Climacus: From the Egyptian Desert to the Sinaite Mountain. Aldershot, Burlington : Ashgate Pub, 2004. 254 s. ISBN 978-0-7546-5040-9. (po anglicky)

• prvé tri stupne z Rebríku do raja, neoficiálny slovenský preklad
• John Climacus na Orthodoxwiki (po anglicky)