Ján Ilavský (geológ)

Ján Ilavský na skupinovej fotke z kongresu KBGA z roku 1958 stojaci celkom vpravo.

V roku 1941 absolvoval stredoškolské štúdium v Liptovskom Mikuláši. Následne nastúpil na štúdium na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej Univerzity (dnešná Univerzita Komenského v Bratislave). Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania, neskôr bojoval ako príslušník prvého československého armádneho zboru.[1] Po vojne demobilizovaný. Následne pokračoval v štúdiu geológie. V roku 1946 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte. V roku 1948 získal po obhajobe rigoróznej práce titul RNDr. V roku 1959 sa stal kandidátom geologicko-mineralogických vied (CSc.) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1974 obhájil titul doktor vied (DrSc.) na Vysokej škole technickej v Košiciach.

Pôsobil ako asistent Geologicko-paleontologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako hlavný geológ Východoslovenského rudného prieskumu, n.p. a od roku 1957 pôsobil na Geologickom ústave Dionýza Štúra. V rokoch 1959 - 1962 tu pôsobil ako vedúci oddelenia paleozoika. V rokoch 1962 - 1964 pôsobil ako námestník vtedajšieho riaditeľa M. Kuthana. V rokoch 1969 - 1970 pracoval v Togu ako vedúci projektu OSN na vyhľadávanie farebných kovov. V 80. rokoch prednášal na Univerzite v Annabe (Alžírsko). Okrem dlhodobých pobytov v zahraničí sa zúčastnil aj viacerých krátkodobých akcií v Turecku, Guineji, Mali, Afganistane atď. Bol členom v komisii UNESCO pre zostavenie metalogenetickej mapy Európy a taktiež pracoval v skupine špecialistov RVHP pre tektonické a metalogenetické mapy karpatsko-balkánskych zón. V roku 1985 odišiel do dôchodku.[2]

Geologické výskumy Dr. Jána Ilavského sa vzťahujú na rudné ložiská a geológiu neogénnych, paleogénnych, mezozoických útvarov, kryštalinika a paleozoika Západných Karpát. Zostavil množstvo geologických, banských a metalogenetických máp.[3]

V roku 1972 bol ocenený Radom červenej hviezdy práce.[4]