Ján Hunfalvy

Narodil sa v rodine spišských Nemcov ako Johann Hunsdorfer. Jeho otec bol Ján Hunsdorfer a matka Mária rod. Wester. Neskôr, si meno pomaďarčil spolu s bratom Pavlom. Podobne ako jeho brat Pavol, študoval v polovici 30. rokov 19. storočia na lýceu v Kežmarku, potom v Miškolci, kde sa naučil po maďarsky, v Prešove, neskôr filozofiu, štatistiku, históriu a teológiu na univerzite v Berlíne a Tübingene.

Po vzniku katedry práva na kežmarskom lýceu sa v roku 1846 stal jej profesorom. Učil štatistiku a dejepis. Stal sa aktívnym účastníkom maďarskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849 za čo bol v roku 1851 uväznený a pozbavený profesorského miesta.

Po prepustení z väzenia v roku 1853 odišiel zo Spiša do Pešti. Tu pracoval ako redaktor viacerých novín, od roku 1870 začal účinkovať na katedre geografie univerzity v Pešti. V rokoch 1887 – 1888 bol rektorom budapeštianskej univerzity.

Bol spoluzakladateľom Uhorskej geografickej spoločnosti (1872) a jej predsedom. Bol členom mnohých zahraničných geografických spoločností. Vydal okolo 50 samostatných prác (v zemepise Uhorska venoval časť Tatrám, zemepis Afriky, a Európy) a bol zakladateľom vedeckého zemepisu Uhorska.

Cestoval po okolí Kežmarku, po Spiši a Vysokých Tatrách. Výlety opísal v miestnych časopisoch, okrem iného publikoval aj článok o klimatológii Oravy. Jeho meno niesla Hunfalvyho chata vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách.

V roku 2008 bratom Hunfalvyovcom na budove kežmarského lýcea odhalili pamätnú tabuľu: „Kežmarskí profesori, bratia Hunfalvovci, vedci európskeho formátu”. Pamätnú tabuľu majú aj vo svojom rodisku na obecnom úrade vo Veľkom Slavkove.[1][2][3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Hunfalvy

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosť Veľký Slavkov, pokrstený ako Johann Hunsdorfer