Ivan Martin Jirous
Ivan Martin Jirous známy aj pod prezývkou Magor (* 23. september 1944, Humpolec – † 10. november 2011, Praha), bol český básnik, publicista a výtvarný kritik, významný predstaviteľ undergroundu – názorového prúdu, ktorý nesúhlasil s komunistickým režimom.
| Ivan Martin Jirous | |||
| český básnik, publicista a výtvarný kritik | |||
 Ivan Martin Jirous v roku 2007 | |||
| Iné mená | Magor | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 23. september 1944 Humpolec, Protektorát Čechy a Morava (dnes Česko) | ||
| Úmrtie | 10. november 2011 (67 rokov) Praha, Česko | ||
| Alma mater | Karlova univerzita | ||
| Manželka | 1. Věra Vařilová 2. Juliána Stritzková | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Narodil sa v rodine berného úradníka v Humpolci, kde zložil maturitnú skúšku a krátko pracoval ako robotník na stavbe. V rokoch 1963 – 68 študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity – témou jeho diplomovej práce bola vizuálna poézia (okrem iného dielo Jiřího Kolářa), štúdium však nebral príliš vážne. Dvakrát sa oženil, po prvý raz s Věrou Vařilovou, autorkou básni a umeleckou historičkou, po druhý raz s maliarkou Juliánou Stritzkovou.
Umelecký a názorový vývoj
Svoje prvé básne publikoval v časopisoch, napríklad v Sešitech alebo Mladé tvorbě. Už koncom 60. rokov sa zblížil s undergroundovou skupinou The Primitives Group, neskôr sa stal manažérom The Plastic People of the Universe.
Kvôli jeho nesúhlasu s komunizmom nemal možnosť venovať sa profesionálne literatúre. Striedal zamestnania ako nočný strážnik, záhradník a podobne. Za svoje názory bol dokonca väznený, prvý raz v rokoch 1973 – 74, druhý raz na 18 mesiacov v roku 1976 v súvislosti s jeho spoluprácou s Plastic People a potom ešte trikrát. Celkom strávil vo väzení osem rokov, z toho štyri v prísnom väzení vo Valdiciach. Jeho postoj k režimu bol viac než zrejmý – jeho Zprávu o třetím českém hudebním obrození z roku 1975 možno považovať aj za programové vyhlásenie českého undergroundu. Podpísal samozrejme aj Chartu 77. Roku 1979 sa podieľal na založení samizdatovej edície Vokno.
Navzdory pádu komunistického režimu, proti ktorému brojil, mal Jirous aj potom občasné konflikty so zákonom, často kvôli výtržníctvu. Žil na Vysočine.
Autorom prezývky Magor je Eugen Brikcius.
Dielo
Typické pre Jirousove básne je striedanie zdanlivo sa vylučujúcich prvkov religiozity so štylizáciou autora do villonovského hrdinu-vydedenca. Ďalším typickým znakom jeho diel je útržkovitá vetná skladba a estetizácia vulgarizmov.
Básnické zbierky
- Magorův ranní zpěv, samizdat 1975 – súborné vydanie jeho prvých básni
- Magorova krabička, samizdat 1979
- Mládí nevykouřené, samizdat 1975, 1979 a 1980 – vo všetkých troch prvých zbierkach je zjavná inšpirácia poéziou Egona Bondyho
- Magorovo borágo, samizdat 1981
- Magorova mystická růže, samizdat 1981
- Magorovy labutí písně, samizdat 1985, Londýn 1989 – vrchol Jirousovej básnickej tvorby; autentické zážitky – vznikala vo valdickom väzení, písaná často ironizujúcou epigramatickou formou
- Ochranný dohled, samizdat 1985 – tematicky nadväzuje na Magorovy labutí písně
- Magorovi ptáci, 1987
- Magorova summa, 1998 – chronologicky usporiadaný súbor takmer všetkých Magorovych textov z rokov 1975-1997, obsahuje celkom trinásť básnických zbierok, z ktorých dve sú publikované vôbec po prvý raz
Pre deti
- Magor dětem, 1996
Antológia básnikov
- Invalidní sourozenci, 1975 – venované E. Bondymu
- Peťákovi, 1975