Istanbulské metro

Hoci prvý úsek podzemnej dráhy (dnes známy ako Tünel) bol v meste otvorený už v 19. storočí, krátko po londýnskom metre, išlo len o veľmi krátku trasu s dvoma stanicami a vozmi, ktoré ťahali kone. Postavil ju Francúz Henri Gavand medzi rokmi 1867 a 1875; spojila dve štvrte na povrchu, oddelené prudkým stúpaním. Roku 1910 bola trať elektrifikovaná a v roku 1939 znárodnená.

Výstavba prvej linky metra v modernom štýle sa začala v roku 1991 a prvý úsek medzi stanicami Taksim a 4 Levent bol – síce s meškaniami, ale nakoniec predsa len – otvorený 16. septembra 2000. Vo všetkých staniciach boli umiestnené eskalátory (celkom ich je 87) a tiež výťahy pre hendikepovaných. Vlaky, ktoré sú tu v prevádzke, sú francúzskej výroby od firmy GEC-Alstom. Tunely aj stanice sú hĺbené. Stanice majú jednotný vzhľad, na ich odlíšenie však boli použité rozdielne farby. Celkom je dnes prevádzkovaná linka dlhá 8 km so šiestimi stanicami, ktorej výstavba stála 180 miliónov USD. Nástupištia sú dlhé 180 m, rozchod koľají je 1435 mm. Metro má odolať zemetraseniu so silou 9 stupňov Richterovej stupnice.

Linka metra sa v rokoch 2005 a 2006 predlžovala, a to ako južným, tak aj severným smerom. Na juhu vstúpila pod staré mesto a bude ukončená v stanici Yenikapı, ktorá sa tak stane prestupnou s trasou ľahkého metra. Zlatý roh prekonáva po moste.

Na severe sa linka predlžuje o dve stanice, konečnou sa tak stane stanica Ayazağa. Tento úsek má byť otvorený začiatkom roka 2006.