Tünel
Tünel, oficiálne linka F2 Karaköy – Beyoğlu je krátka linka metra v Istanbule, v Turecku. Ide o historickú podzemnú lanovú dráhu pohybujúcu sa na gumených kolesách. Má iba dve stanice a dlhá je celkom 573 m. Tunel je druhým najstarším systémom podzemnej dráhy na svete po londýnskom metre (1863) a zároveň najstaršou stále fungujúcou podzemnou lanovou dráhou v kontinentálnej Európe.
| Tünel | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prevádzkovateľ | Metro Istanbul | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 573 m | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1 435 mm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. sklon | 149 ‰ | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 30 km/h | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Legenda
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Opis
Tünel pozostáva z murovaného tunelu 554,8 m dlhého, 6,7 m širokého a 4,9 m vysokého. Na každom konci má jednu stanicu, pričom horná je o 61,55 m vyššie položená ako tá spodná. Sklon tunela sa mení podľa vzdialenosti od spodnej stanice od 2 do 15 percent. Pôvodne bol postavený ako dvojkoľajný,[1] po zmodernizovaní má jednu koľaj s Abtovou výhybňou uprostred, kde sa vozne míňajú.
V roku 2007 bola uvedená do prevádzky ďalšia generácia vozidiel s maximálnou kapacitou 170 cestujúcich. Cestovná rýchlosť je 25 km/h. Jazda medzi stanicami trvá minútu a pol, na vlak sa čaká dve minúty.
Aj dnes je Tünel využívaný, nie však toľko ako predtým; pohodlnejšie je teraz cestovanie autobusmi alebo moderným metrom. Linku využíva približne 5,4 milióna cestujúcich ročne.
Dejiny
Dráhu vyprojektoval francúzsky inžinier Henri Gavand v roku 1867; o dva roky neskôr, 6. novembra 1869 dostal povolenie od samotného Sultána Abdula Azíza. Po zabezpečení financovania stavby sa začalo 30. júna 1871 kopať; o tri roky, 5. mája 1874 boli stavebné práce ukončené.[2]
Tunel bol slávnostne otvorený pre verejnosť 18. januára 1875[2] na zabezpečenie lepšieho spojenia medzi istanbulskými štvrťami Pera a Galata, ktoré sa nachádzajú na sever od Zlatého rohu. Mnoho ľudí predtým pracovalo práve vo štvrti Galata a žilo na kopci v Pera. So svojím prevýšením okolo 60 m im skrátil namáhavú chôdzu. Stanice Galata a Pera boli premenované a v súčasnosti dolná stanica nesie názov Karaköy a horná Beyoğlu.
Linka bola v roku 1971 elektrifikovaná a zároveň boli nahradené drevené dvojvozové súpravy za nové vozidlá kovovej konštrukcie premávajúce na gumených kolesách po betónovom povrchu.[3]
Galéria
Vstup do Tünelu
Starý vozeň v stanici Karaköy
Interiér stanice Karaköy
Interiér stanice Beyoğlu
Referencie
- ÇELIK, Zeynep. The Remaking of Istanbul: Portrait of an Ottoman City in the Nineteenth Century. [s.l.] : University of California Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0520082397. S. 96, 97. (po anglicky)
- Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The first funicular - The Tünel [online]. funimag.com, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The 1971 funicular [online]. funimag.com, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tünel na českej Wikipédii.
