Iracký Kurdistan
Iracký Kurdistan, niekedy aj Južný Kurdistan je autonómna oblasť Kurdov v severovýchodnom Iraku, ktorú tvorí guvernorát Halabdža, Sulajmáníja, Arbíl a Dahúk. V oblasti s rozlohou asi 36 000km² žije 4 864 000 obyvateľov (zhruba 20 % populácie Iraku). Na východe susedí s Iránom, na severe s Tureckom, na západe sa Sýriou a na juhu s Irakom. Hlavným mestom regiónu je Arbíl. Úradnými jazykmi sú kurdčtina a arabčina, okrem kurdskej väčšiny tu žijú Asýrčania, Arméni a irackí Turkméni. Väčšina obyvateľov sú moslimovia, z ktorých je viac sunnitov než šítov; významné náboženské menšiny tvoria kresťania a jezídovia. Fakticky ale iracký Kurdistan kontroluje oveľa väčšie územie než sú tri vyššie spomínané guvernoráty. K ďalším územím ovládaným Irackým Kurdistanom náleží aj guvernorát Kirkúk.
| Región Kurdistan | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Ey Reqîb | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | ههرێمی کوردستان | ||||
| • krátky | |||||
| Hlavné mesto | Arbíl 36°11′ s.š. 44°00′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Arbíl | ||||
| Úradné jazyky | Kurdčina, Arabčina | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
autonómna oblasť Nechirvan Barzani Masrour Barzani | ||||
| Vznik | 1991 | ||||
| Susedia | Irán, Irak, Sýria, Turecko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
78 736 km² ? km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2014) • hustota (2014) |
8 350 000 /km² | ||||
| Mena | Iracký dinár (IQD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+3) (UTC+3) | ||||
| Internetová doména | .krd | ||||
| Smerové telefónne číslo | +964 | ||||
Geografia
Región Kurdistan je prevažne hornatý, pričom najvyšším bodom je 3 611 metrov vysoký vrch, ktorý je známy ako Cheekha Dar („čierny stan“). Medzi pohoria irackého Kurdistanu patria pohoria Zagros, Sindžar, Hamrin, Mount Nisir a Qandil. Regiónom preteká veľa riek, ktoré sa vyznačujú úrodnými pôdami, dostatkom vody a malebnou prírodou. Veľký Zab a Malý Zab tečú z východ na západ regiónu. Rieka Tigris vstupuje do irackého Kurdistanu z tureckého Kurdistanu.
História
Kurdi žijú na území Kurdistanu už niekoľko tisícročí. Až do konca prvej svetovej vojny boli podriadení iránskym Šáhom alebo osmanským sultánom. Od polovice 19. storočia začali zakladať politické združenia a požadovali aspoň určitú formu autonómie. V roku 1917 začali Briti okupovať územie Iraku. V kurdských oblastiach najprv dosadzovali vhodných správcov, ale neskôr okupovali aj toto územie. Kurdi stále požadovali svoju samostatnosť, v čom ich podporovala Iracká komunistická strana založená roku 1934. V roku 1945 vznikla Kurdská demokratická strana Iraku (KDS).
KDS uvítala štátny prevrat roku 1958, kedy bolo zvrhnuté Iracké kráľovstvo a nastolená republika. Od novej vlády očakávala, že ich podporí v snahe o osamostatnenie. Tieto nádeje sa ale ukázali ako falošné a vzťahy medzi Kurdmi a centrálnou vládou sa začali zhoršovať, čo nakoniec vyústilo v nerozhodnú vojnu, ktorá trvala s prestávkami až do roku 1975.
V roku 1970 vydala baasistická vláda manifest, ktorý uznával legitímnosť kurdskej národnosti a sľuboval Kurdom jazykové práva, účasť vo vláde aj autonómne riadenie vo svojich oblastiach. Kurdská oblasť mala byť určená sčítaním ľudu, ku ktorému ale nedošlo. Iracká vláda sa tak s Kurdmi prela okrem iného o mesto Kirkúk a jeho okolie, v ktorom bola kurdská väčšina, ale iracká vláda si ho chcela ponechať kvôli náleziskám ropy. Keď v roku 1974 vyhlásil režim autonómna oblasť, konflikty o územie vyústili v otvorený boj, kedy proti sebe stálo vyše 50 000 bojovníkov kurdských milícií Pešmerga a na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 1 200 tankov a 200 lietadiel. Pri vojne, ktorá skončila ešte v tom roku podpisom Alžírskej dohody, získavali Kurdi podporu vo forme dodávok zbraní od Iránu.
Po skončení bojov nasledovali násilné presuny Kurdov z odľahlých oblastí irackého Kurdistanu do tých pod väčšou kontrolou centrálnej vlády alebo dokonca mimo autonómnu oblasť do iných častí Iraku. Týmto spôsobom bolo presídlených približne 250 000 ľudí. V roku 1975 založil prezident Iraku Džalál Talabání Vlasteneckú úniu Kurdistanu (VSK), ktorá odvtedy bojuje o popredné postavenie v kurdskom hnutí s KDS. Ku koncu Iránsko-irackej vojny v roku 1987 vymenoval Saddám Husajn svojho bratranca Alího Hasana al-Madžída guvernérom severnej časti Iraku . Al-Madžíd sa rozhodol vyľudniť oblasť Kurdistanu a v roku 1988 začal genocídu kurdského obyvateľstva známu pod názvom al-Anfál, pri ktorej využíval aj chemické zbrane. Počas asi pol roka nechal zničiť takmer 4 000 dedín a zabiť približne 150 000 Kurdov. Ďalších asi 150 000 ušlo do Turecka a Iránu.
Porážka Iraku vo Vojne v Zálive vo februári 1991 podnietila Kurdmi a Śítov k vzbure proti režimu. Kurdskej jednotky Pešmerga sa postupne zmocnili väčšiny územia Kurdistanu. Iracká armáda na vzburu odpovedala tvrdým protiútokom, pri ktorom zomrelo asi 300 000 ľudí (Kurdov a Šítov dohromady) a ďalších až 2,5 milióna ušlo do Turecka a Iránu. V apríli 1991 si Spojené kráľovstvo a OSN vynútili zriadenie bezletovej zóny nad irackým Kurdistanom. Oblasť postupne opustili iracká armáda a irackí úradníci a stala sa tak de facto autonómnou oblasťou.
Pozri aj
Externé odkazy
- Go Kurdistan - cestovný sprievodca (po anglicky)
- Kurdistan - The Other Iraq (po anglicky)
- The Kurds of Iraq (po anglicky)
- Kurdish Institute of Paris zaoberajúce sa situáciou v irackom Kurdistane (po anglicky)
- Travel Iraqi Kurdistan - cestovný sprievodca (po anglicky)
- Kurdistan Región Presidency (po anglicky)
- Kurdistan Región Government (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irácký Kurdistán na českej Wikipédii.