Ióannes Moschos

• starogr. Ιωάννης Μόσχος, prepis podľa PSP: Ióannes Moschos, iné prepisy: Ioannes Moschos, Ióannés Moschos, a i.
• lat. Johannes Moschus alebo Ioannes Moschus[7][8]
• Ján Moschos[9], Ján Moschus[10]
• niekedy prezývaný aj Eukratas[1][11] (v preklade významovo zdržanlivý/striedmy)[7]

Moschos sa narodil niekedy v polovici 6. storočia v sýrskom Damasku alebo v Kilíkii/Isaurii. Niekedy po roku 565 vstúpil do Kláštora svätého Theodosia pri Jeruzaleme. Jeho dobrým priateľom bol neskorší jeruzalemský patriarcha Sofronius. Ovplyvnený životom palestínskych asketikov navštívil spolu so Sofroniom kláštorné komunity v egyptských oázach. V kláštore na Sinaji následne strávil desať rokov. V roku 594 strávil krátky čas v Jeruzaleme, kde sa zúčastnil intronizácie Sofronia na stolec miestneho patriarchu. Žil zrejme v Kláštore svätého Sábu.[3] Navštívil tiež Antiochiu, odkiaľ však po vpáde Peržanov do Byzancie odišiel. Začiatkom 7. storočia pomáhal svojmu priateľovi, alexandrijskému patriarchovi Jánovi Almužníkovi zachovať chalcedónske dogmy v Egypte. Po vyplienení Jeruzalema Peržanmi v roku 614 po a vzniku perzskej hrozby okupácie Egypta odišiel na Cyprus.[3] Následne istý čas žil aj v Ríme, kde asi aj zomrel. Jeho pôsobenie v Konštantínopole (t.j. v "Novom Ríme") je stále sporné, no podporujú ho viacerí moderní učenci. Svoje zážitky spracoval vo svojom diele Duchovná lúka.[2][4][7] Na smrteľnej posteli požiadal patriarchu Sofronia, aby ho pochoval, pokiaľ je to možné, na Sinaji alebo v Kláštore svätého Theodosia v Jeruzaleme. Keď Sinaj napadli Arabi, Sofronius nechal Moscha pochovať práve v Jeruzaleme,[7] v jaskyni, v ktorej sa podľa tradície mali ukrývať biblickí mudrci pred kráľom Herodom.[3]

• Duchovná lúka[10]

Iné názvy: lat. Pratum spirituale, Leimón[12] (starogr. Λειμών[11], iný prepis: Leimon), Leimónarion[13] (starogr. Λειμωνάριον[14], iný prepis: Leimonarion[1]) či Neos Paradeisos[13] (starogr. Νέος Παράδεισος[14] v preklade Nový raj[10][13]). V slovenskom preklade známe aj ako Lúka[15] či Kvetinová záhrada[15].

Duchovná lúka obsahuje viac ako 300 príbehov či anekdot napísaných v jednoduchom jazyku[2] v gréčtine. Nesú sa v duchu tradície zbierok apofthegmata tón hagión paterón[1]. Popísané náboženské praktiky sú plné podrobností o živote a viere palestínskych a sýrskych mníchov vtedajšej doby. Obsahuje množstvo správ o zázrakoch a duchovných extázach,[2][7] pričom však akékoľvek kritické stanoviská. Popisuje rozdelenie kresťanského sveta medzi prívržencov Chalcedónskeho koncilu a miafyzitov (a najmä severiánov). Samotný Moschos sa pri tom pridržiava striktne chalcedónskej náuky a mnohé z príbehov sú jej propagandou.[3] Dielo poskytuje jedinečné údaje o spôsoboch uctievania a obradov v mníšstve v 6. a 7. storočí, o úcte k Panne Márii. Pojednáva tiež o politických okolnostiach, popisuje byzantsko-perzské vzťahy a prevládajúce herézy.[2][7] Dielo Moschos venoval patriarchovi Sofroniovi,[1] napísané bolo v Ríme.[3] Výslovne ho odobril Druhý nicejský koncil.[15] Preložené bolo do arabčiny, latinčiny a cirkevnej slovančiny a predstavuje významný zdroj pre lingvistiku.[1] V minulosti bolo dielo často pripisované známejšiemu Sofroniovi,[3] niektoré zdroje mu pripisujú aspoň spoluautorstvo.[15][16]

• spolu s patriarchom Sofroniom Moschos vytvoril aj revíziu života svätého Jána Almužníka[1][16], z ktorej sa zachovali len fragmenty v rámci anonymného životopisu svätca[3][7]

• Jan Moschos na iencyklopedie.cz (po česky, heslo prevzaté z knihy Slovník starokřesťanské literatury