Ján Almužník

• Ján Almužník[1][3]
• Ján Milosrdný[10][5], zriedkavejšie alebo staršie aj Ján Milostivý[11][12][13]
• Ióannes Eleémón (Ιωάννης Ελεήμων)[14][15], iné prepisy: Ioannes Eleemon[2], Ióannés Eleémón (v preklade Milosrdný)
• Ján Eleemosynarius[3]
• lat. Ioannes Eleemosynarius, Joannes Eleemosynarius, Joannes Misericors, Ioannes Misericors, Iohannes Eleemosynarius alebo Johannes Eleemosynarius[9][16][17][18][19]
• ako alexandrijský patriarcha: Ján V.[20] alebo Ján III. (ako chalcedónsky - ortodoxný patriarcha)[21]

Ján Almužník, olejomaľba, autor: Tizian

Ján sa narodil niekedy v druhej polovici 6. storočia na byzantskom Cypre ako syn bohatého cyperského správcu s menom Štefan alebo Epifanios. V mladosti získal primerané vzdelanie.[15][22] Pôvodne neplánoval duchovnú cestu, mal ženu a minimálne dve deti. Zvrat nastal po tom, čo jeho rodina zomrela. Ján predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Zvesti o jeho osobe sa prostredníctvom patrikia Nikétu dostali k cisárovi Herakleiovi, ktorý Jána ustanovil za patriarchu v egyptskej Alexandrii.[1][22]

Ján post prijal až po veľkom naliehaní. I v Alexandrii pokračoval v dobročinnom pôsobení. Nechal vystavať početné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory, sám mal v Alexandrii založiť dva nové monastiere. Presadzoval chalcedónske kresťanstvo v inak miafyzitskom (monofyzitskom) Egypte.[1][22] Hoci cisármi dosadení chalcedónski patriarchovia boli v Egypte zvyčajne neobľúbení (predchádzajúci patriarcha Teodor I. bol dokonca zavraždený)[22], Ján si vďaka svojej ľudomilnej činnosti získal všeobecnú popularitu.[2]

Zaviedol pravidelné dávky chudobným, ktorých nazýval svojimi pánmi a bojoval proti korupcii a neprávostiam úradníkov. Každú stredu a piatok mal sedávať pred chrámom, takže každý mal slobodný prístup k jeho osobe.[8] Jeho dobrými známymi boli jeruzalemský patriarcha Sofronios a Ján Moschos, ktorý mu dokonca v úrade pomáhal.[15][22] Po tom, čo do Byzancie vtrhli Peržania a obsadili rozsiahle územia na východe ríše, pomáhal utečencom z Palestíny a jeruzalemskému patriarchovi Modestovi. Po vyplienení Jeruzalema poskytol obetiam peniaze a veľké zásoby jedla, oblečenia a ďalšieho potrebného materiálu na obnovu mesta. Značnú čiastku peňazí minul aj na vykúpenie zajatcov. Potrebným pomáhal bez ohľadu na ich vierovyznanie.[8][22]

Po tom, čo Peržania o 5 rokov ohrozili aj Egypt, nemohol Ján pokračovať v jeho činnosti. Preto na pozvanie patrikia Nikétu[22] odplával spolu so Sofrioniom a Moschom na lodi do Konštantínopola[1]. Po ceste sa však, možno pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde niekedy v roku 619/620 zomrel.[1][7][8][22]

Kaplnka Jána Almužníka v Dóme svätého Martina

Ján bol autorom životopisu svätého Tychona, z ktorého však zostali len časti. O Jánovom živote sa dozvedáme z dvoch životopisov, jeden vytvorili jeho priatelia Ján Moschos a Sofronios Jeruzalemský (zachovali sa len časti v rámci iného diela)[15], druhý napísal Leontios Neapolský.[3] Práve Leontiovo dielo je cenným prameňom pre štúdium mestského života v Jánovej dobe. Preložené bolo aj do latinčiny a svätec tak bol známy aj na Západe.[2]

V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru.[15]

Pôvodne bol Ján pochovaný na Cypre v Amathous v Kostole svätého Tychona[22], no následne sa jeho pozostatky dostali do Konštantínopola.[1] V roku 1247 sa istá relikvia svätého Jána dostala do Benátok, kde bola uchovaná v Kostole svätého Jána v Bragore. V meste sa dodnes nachádza kostol zasvätený jeho patrocíniu. Známa je aj talianska maľba na plátne od Tiziana.[6]

Väčšina pozostatkov svätého Jána však spočívala v Konštantínopole až do 15. storočia, keď bola osmanským sultánom Bajazidom II.[6] darovaná ako diplomatický dar uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ nechal pozostatky uložiť v Kráľovskej kaplnke v Budíne. Odtiaľ boli po bitke pri Moháči prenesené do Bratislavy a neskôr, 23. januára 1632 uložené v Dóme svätého Martina. Kardinál Peter Pázmaň nechal Jánovi v katedrále vyhotoviť osobitný pomník.[1] V 18. storočí nechal ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy svätcovi v chráme vystavať barokovú kaplnku, vyzdobenú rakúskym sochárom Georgom Rafaelom Donnerom.[23] Telo svätca má byť dodnes dobre zachované, v súčasnosti je uložené v kaplnke v schránke nad oltárom. Jeho relikvie sú jediné celistvé (no nie úplné) pozostatky svätca v Bratislavskej arcidiecéze.[24] Časť relikvie bola venovaná svätcovmu rodnému ostrovu Cypru a ruským pravoslávnym mníchom.[6]

• John the Merciful na Orthodox Wiki (po anglicky)