Hybianska pahorkatina

Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Liptovská kotlina. Západný okraj vymedzujú Liptovské nivy, geomorfologická časť Liptovskej kotliny, severne nadväzuje Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny a východným smerom leží Štrbská pahorkatina, časť Popradskej kotliny. Južným smerom strmo stúpa Važecký chrbát, podcelok Kozích chrbtov.[2]

Z Tatier tečú Hybianskou pahorkatinou juhozápadným smerom do Bieleho Váhu viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Hybica, Dovalovec, Beliansky potok, Mlyničná voda a Lúčny potok. V južnej časti leží trojica sídiel Hybianskej pahorkatiny, a to od západu Hybe, Východná a Važec. Obcami vedie cesta I/18 (Liptovský Hrádok – Poprad), no hlavnou tepnou je Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice). Bielovážskym údolím vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny, na ktorú sa v Tatranskej Štrbe pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.[3]

Veľká časť Hybianskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku v severnej a Národného parku Nízke Tatry v južnej časti. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Liptovskej kotliny leží Važecká jaskyňa, prírodná pamiatka Hybická tiesňava, prírodná rezervácia Blatá a Pastierske.[3]

Východná časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, no sčasti tvorí zázemie atraktívnym Tatrám. Turisticky atraktívny je amfiteáter s výhliadkovou vežou a blízkym kempingom vo Východnej, Važecká jaskyňa či vojenský cintorín vo Važci. Značené turistické trasy vedú zo železničnej stanice Východná k vodnej nádrži Čierny Váh ( modrá značka) a zo stanice Važec do lokality Brezová, horáreň v Čiernovážskej doline ( zelená značka).[3]

• Liptovská kotlina
• Podtatranská kotlina
• Geomorfologické členenie Slovenska