Hotel Baník

Hotel Baník sa nachádza pri južnom cípe jazera Nové Štrbské pleso umele vytvoreného 0,5 km juhovýchodne od osady Štrbské Pleso. Obe osady okolo jazier postupne stavebne splynuli. Poloha hotela Baník bola predurčená výhodnou polohou rybníka Nové Štrbské pleso, ktorý dáva možnosti letnej rekreácie a blízkosti slovenských veľhôr Vysoké Tatry, tým aj množstva lyžiarskych stredísk. Prístup k hotelu je zo severovýchodnej strany, pričom sa musí obísť takmer okolo celého jazera. Táto poloha akoby na konci cesty dáva pocit úplnej blízkosti prírody, hôr a vodnej hladiny.

Vychádza zo snahy architektov prekonať tzv. estetiku architektonického technicizmu, ktorá prevládala na území Česko-Slovenska do 70. rokov 20. storočia. Jej odmietnutie pre jej elementárnosť a povrchnosť je vyjadrené v nadsádzke a hravosti formy, ktorá vychádza z funkčného vymedzenia priestorov. Vertikálna hmota odľahčená zúženým hrdlom má pílovito zazubebené priečelia izieb. Každá táto izba má rohové okno s výhľadom na panorámu Vysokých Tatier. Spodnú horizontálnu hmotu tvorí pretiahnutá podnož s predsadeným priečelím na pilieroch.

Hotel má charakter dispozičného päťtraktu s komunikačným jadrom v strednej časti objektu.

Lôžková časť s kapacitou približne 200 lôžok sa nachádza vo výškovej budove, v zúženej dvojpodlažnej časti sú umiestnené menšie izby, a v pílovitej päťpodlažnej dvojposteľové izby, rodinné izby, bezbariérové izby a apartmány. Všetky izby sú vybavené sprchovacím kútom resp. vaňou, WC, telefónom, rádiom, farebným TV prijímačom so SAT programom a trezorom.

V pretiahnutej dvojpodlažnej podnoži s výrazne predsunutým parterom na pilieroch sa nachádzajú vstupné priestory, hotelová reštaurácia, konferenčná sála pre cca 100 osôb, nočný bar pre cca 30 – 40 osôb a hotelové služby ako fitnes centrum, sauna, masáže ale aj regeneračné procedúry komplexného relaxačného centra. Hosťom je k dispozícii aj biliard, stolný tenis, solárium, požičovňa športových potrieb.

Hotel Baník v súčasnosti spĺňa štandard trojhviezdičkového hotela.

História osady Nové Štrbské pleso siaha do roku 1897, keď banskobystrický architekt Karol Móry odkúpil 75 jutár lesných pozemkov v štrbskom chotári, na mieste zanedbanej močariny po vyťaženom rašelinisku. Čiastočným zahradením rieky Mlynica vytvoril umelé jazierko, ktoré hneď zarybnil a na rozdiel od blízkeho Štrbského plesa ho nazval Nové Štrbské pleso. V roku 1905 tu postavil Karol Móry menší hotel s hrazdenou konštrukciou a rozhľadňu, ktoré mali slúžiť pre menej solventných turistov, ktorí sa vyhli mondénnemu Štrbskému Plesu, ktoré bolo v tej dobe cenovo neprístupné pre strednú vrstvu zaujímajúcu sa o oblasť Kriváňa a Mengusovskej doliny s Popradským plesom.

Pokým táto lokalita nemala charakter osady, vravelo sa jej jednoducho iba Móryho hotel (hotel Móry, Móry-szálloda). V roku 1905 tu mala zastávku aj ozubnicová železnica, s názvom Móry-telep, čiže Móryho osada.

Výstavba pokračovala v 30 rokoch 20. storočia vybudovaním dvoch hotelov penziónového charakteru. Vtedy sa už pre osadu oficiálne ujal názov Nové Štrbské pleso (Nowe Szczyrbskie Jezioro, Neu-Tschirmer See, Uj-Csorbató, alebo aj chybne Uj-Csorba, t. j. "nová Štrba"). Móryho podniky prevzalo po druhej svetovej vojne Revolučné odborové hnutie (ROH) a premenilo ich na zotavovňu. V rokoch pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 v nich ubytovali stavebných robotníkov, ktorí pripravovali Štrbské Pleso na svetový šampionát. Po majstrovstvách vyrástla na mieste starých, dosluhujúcich budov moderná zotavovňa Baník.

• M. Dulla: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt 2007, str. 152
• T. Zalčík, M. Dulla: Slovenská architektúra 1976-1980, Vydavateľstvo SAV, 1982
• ing.arch J.Krivošová, ing.arch. Elena Lukáčová: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, Vydavateľstvo ekonomickej a technickej literatúry v Bratislave

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hotel Baník