Hot hatch

Názov "hot hatch" sa začal používať počas 80. rokov v Spojenom kráľovstve. Prvýkrát ako "hot hatchback" v roku 1983 a neskôr v roku 1984 skátene ako "hot hatch" motoristickou tlačou.[1] V roku 1985 ho prvýkrát použil denník The Times,[2] pričom dnes je bežne akceptovaný ako tradičný, avšak neformálny výraz. Tiež sa výraz retrospektívne používa na označenie automobilov 70. rokov.[3]

Automobil, ktorý spopularizoval koncept hot hatch, bol Volkswagen Golf GTI 1976, uvedený na Frankfurtskom autosalóne v roku 1975.[4] Avšak Golf GTI nebol prvým hot hatchom, pretože viacero automobilov zo 70. rokov začali s trendom športových verzií rodinných hatchbackov, ako napríklad Autobianchi A112 Abarth z roku 1971 či Simca 1100 Ti, ktorý bol dostupný v Európe v roku 1974. Ďalší hot hatch zo 70. rokov bol Renault 5 Alpine, ktorý sa začal predávať v máji 1976.

Volkswagen Golf GTI mal okrem výkonnejšieho 1,6-litrového motora so vstrekovaním paliva, ostrejšieho riadenia a športovo orientovaného marketingu, pomohol vytvoriť veľký trh pre malé, praktické automobily, ktoré majú vynikajúci výkon. Jeho maximálna rýchlosť bola viac ako 177 km/h, v čase, kedy väčšina automobilov tejto veľkosti nedosahovala ani 160 km/h. Golf GTI sa tešil krátkemu bezkonkurenčnému predajnému úspechu, avšak začiatkom 80. rokov začali ďalší výrobcovia automobilov konkurovať Golfu GTI so svojimi alternatívami.

Medzi konkurenciu patrili rôzne verzie Mini, Alfa Romeo Alfasud a pretekmi inšpirované automobily ako Vauxhall Chevette HS s výkonom 101 kW/137 koní, ktorý poskytoval športové výkony. Medzi ďalšie hatchbacky, ktoré spĺňali tento formát, patrili Chrysler/Talbot Sunbeam Ti 1978 s výkonom 74 kW/100 koní a prudkejším zrýchlením ako Golf GTI. O rok neskôr bol uvedený Lotus Sunbeam s 2,2-litrovým motorom, ktorý ponúkal úchvatných 112 kW/152 koní a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6,6 sekundy.[5]

Od zavedenia termínu hot hatch v roku 1984, trh s malými a rodinnými hatchbackmi so športovejším vzhľadom zahltili skoro všetky automobilky. Boli však veľké odchýlky vo výkonostných úpravách, pričom medzi upravené automobily s karburátormi patril 1981 Ford Fiesta XR2,[6] so vstrekovaním paliva to boli Peugeot 205 GTI a 309 GTI, s prepĺňaním turbodúchadlom to boli Renault 5 GT Turbo a 11 Turbo. Medzi hatchbacky s veľkými motormi patril napríklad 2,0-litrový Fiat Ritmo/Fiat Strada Abarth 130 TC.[7] Volkswagen tiež experimentoval s prepĺňaním na modeloch Polo G40 a Golf G60.

Medzi ďalšie hot hatche z polovice 80. rokov patrili Citroen AX Sport / GT, Daihatsu Charade GTti, Fiat Uno Turbo[8] (Európsky)/ SR 1.6 (Brazílsky), Ford Escort XR3 a XR3i, Mitsubishi Colt 1600 Turbo, MG Metro, MG Maestro, Opel Corsa/Vauxhall Nova SR / GT / GSi / GTE, Opel Kadett/Vauxhall Astra GT / SRi / GSi / GTE. Najrýchlejším hot hatchom 80. rokov bol Opel Kadett/Vauxhall Astra GTE, ktorého maximálna rýchlosť bola 215,7 km/h.

V 90. rokoch sa výber hot hatchov rozšíril, hlavne od európskych automobiliek a tiež od japonských výrobcov. Medzi nové automobily typu hot hatch patrili Ford Fiesta RS Turbo,[9] Ford Escort RS2000 a Escort RS Cosworth, Honda Civic Type R, Nissan Sunny GTi, GTi-R, Peugeot 106 Rallye / GTi a 306 GTi-6 / Rallye, Proton Satria GTi, Renault Clio Williams / 16V, SEAT Ibiza GTi / GT 16v / Cupra, Toyota Corolla GTi. Ford tiež obnovil historické označenie RS2000 pre model Escort v roku 1991, pričom verzia XR3i sa predstala vyrábať v roku 1994. Volkswagen postavil v roku 1991 na úspechu svojich GTI modelov rýchlejšiu verziu Golf VR6 s 2,8-litrovým motorom V6, s maximálnou rýchlosťou 222,1 km/h, ktorý prekonal dovtedy najrýchlejší európsky hot hatch Opel Astra GTE 16v.

V 00. rokoch 21. storočia sa vyvinula nová "trieda" hot hatchov, pričom výkony motorov vzrástli nad 147 kW/200 koní. V roku 2010 Ford a Subaru súťažili so svojimi automobilmi Ford Focus RS 500 (257 kW/350 koní) a Subaru Cosworth Impreza STI CS400 (294 kW/400 koní).[10] Magazín Evo nazval začiatkom 00. rokov tieto extrémne verzie ako "superhatch",[11] ale výraz sa neuchytil. Počas 00. rokov začali automobilky zvyšovať dôraz na svojich dvorných úpravcov, ako sú Renault Sport (Renault),[12] OPC (Opel), VXR (Vauxhall)[13] a Abarth (Fiat).[14]

Medzi príklady hot hatchov po roku 2000 patria Audi A1 Quattro, Alfa Romeo 147 GTA,[15] Citroën DS3 Racing,[16] Abarth Grande Punto,[17] Ford Focus ST[18] a RS, MG ZR a ZS,[19] Mini Cooper a John Cooper Works, Opel/Vauxhall Astra SRi Turbo, OPC and VXR, Peugeot 207 GTi, Renault Clio RS 2.0 / V6, Mégane Renault Sport, SEAT León Cupra[20] a FR,[18]Volkswagen Golf GTI[21] a R modely.

Po roku 2000 bol tiež predstavený prvý kórejský hot hatch 3-dverový Pro cee’d GT a 5-dverový cee’d GT automobilky Kia Motors.

V súčasnosti sú najvýkonnejšími hot hatchmi Audi RS3 (250 kW/340 koní),[22] BMW M 135i (235 kW/320 koní), Ford Focus RS500 (257 kW/350 koní), Honda Civic Type R (viac ako 203 kW/276 koní),[23] Mercedes A 45AMG (265 kW/360 koní),[24] Opel Astra OPC (206 kW/280 koní),[25] Renault Mégane RS 275 Trophy (202 kW/275 koní)[26] SEAT León Cupra 280 (206 kW/280 koní),[27], Subaru Impreza STI Cosworth CS400 (294 kW/400 koní),[28] a Volkswagen Golf R400 (295 kW/400 koní).[29]

V Austrálii a Ázii nebol názov hot hatch rozšírený, avšak existovali tu modely, ktoré boli vizuálne odlíšené od obyčajných rodinných hatchbackov, ako napríklad Ford Laser TX3, Toyota Corolla Levin/Sprinter Trueno GT-APEX, Honda City Turbo/Turbo II, Mazdaspeed3 a Mazda 3 SGT a Suzuki Swift Sport. Medzi najnovšie hot hatche v Austrálii patria Ford Focus XR5[30] a HSV Astra VXR.[31]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hot hatch na anglickej Wikipédii.