Henry Briggs

Narodil sa vo Warley Wood, blízko Halifaxu v Anglicku. Vyštudoval latinčinu a gréčtinu na miestnom gymnáziu, potom bol v roku 1577 prijatý na St John's College, v Cambridge, ktorú dokončil v roku 1581.

V roku 1588 bol zvolený odborným asistentom na St. John's. Roku 1592 začal prednášať fyziku podľa podkladov od Thomasa Linacra, a takisto viedol aj prednášky matematiky. V tejto dobe sa začal zaujímať o navigáciu a astronómiu, pri ktorej spolupracoval aj s Edwardom Wrightom. V roku 1596 sa stal prvým profesorom geometrie na nedávno založenej Gresham Collage v Londýne. Tu učil takmer 23 rokov a urobil z nej centrum anglickej matematiky, ktoré podporovalo okrem iného aj nové myšlienky Jana Keplera. V tej dobe Briggs získal kópiu spisu Mirifici Logarithmorum Canonis Descriptio od Johna Napiera, kde autor predstavuje svetu myšlienku logaritmu. Napierova formulácia bola nevhodná pre výpočty, ale vnukla Briggsovi nápad - na svojich prednáškach na Gresham Collage navrhol myšlienku logaritmu o základe 10, pričom logaritmus o základe 10 z čísla 10 bude 1. Krátko potom napísal svoj nápad autorovi pôvodnej myšlienky.

Briggs bol aktívny v mnohých smeroch. Mnohí dokonca vyhľadávali jeho rady v otázkach astronómie, mapovania, navigácie, dokonca aj ťažby. Briggs mal dvoch synov: Henryho, ktorý neskôr emigroval do Virgínie, a Thomasa, ktorý v Anglicku zostal. Na počesť Briggsovho prispenia matematike bol po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci.

V roku 1616 Briggs navštívil Napiera v Edinburghu, aby preskúmal návrh na zmenu Napierovho logaritmu. Ďalší rok ho navštívil znovu a z rovnakého dôvodu. Pri týchto debatách bol Briggsov návrh prijatý a pri svojom návrate z druhej návštevy v Edinburghu (1617) po prvý raz svoju myšlienku logaritmu publikoval.

V roku 1619 bol menovaný profesorom geometrie na Oxforde, o rok neskôr rezignoval na post profesora na Gresham Collage.

1624 publikoval svoju prácu Arithmetica Logarithmica, ktorá obsahuje logaritmy tridsať tisíc čísel. Tabuľku neskôr rozšíril Adriaan Vlacq a následne aj Alexander John Thompson (1952) - Briggs bol prvý, kto použil metódu konečného diferenciálu na výpočet hodnôt do svojej práce.

Ďalej vytvoril tabuľku logaritmického sínusu a tangens na stotiny stupňa (na 14 desatinných miest), tabuľku pre prirodzený sínus na 15 desatinných miest, rovnako tak pre tangens a sekans. Toto všetko bolo vytlačené v Gouda roku 1631 a zverejnené o dva roky neskôr pod názvom Trigonometria Britannica. Táto práca bola pravdepodobne nástupcom jeho Logarithmorum Chilias Prima z roku 1617, ktorá zhrnula stručne jeho úvahy o logaritme. Briggs tiež objavil binomickú vetu, hoci v trochu skrytej forme a bez dôkazu.

Briggs bol pochovaný v kaplnke na Merton College v Oxforde. Dr. Smith ho vo svojej knihe Lives of the Gresham Professors charakterizoval ako bezúhonného muža, ktorého nezaujíma bohatstvo a je spokojný so svojím postavením, a ktorý uprednostnil odchod do dôchodku, kde stále zostával v usilovnej práci, pred všetkými peknými aspektami života.

• Henry Briggs (Encyclopædia Britannica) (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henry Briggs na českej Wikipédii.