Hedwiga Courthsová-Mahlerová

Narodila sa ako nemanželské dieťa nemeckej armádnej markytánky a lodníka na rieke Saale. Život začala ako chovanica detského domova a žiačka nie veľmi kvalitnej školy, pretože jej náhradný otec ju odmietol. Zamestnala sa ako pomocnica v domácnosti, spoločníčka starej dámy, neskôr predavačka, popritom súkromne študovala a dopĺňala si vedomosti. V sedemnástich rokoch napísala svoju prvotinu - novelu Kde kvitne vres(Wo die Heide blüht). Poslala ju do novín, kde ju publikovali. Za druhú poviedku obdržala svoj prvý honorár desať mariek. Odvtedy Hedwiga písala neprerušene až do druhej svetovej vojny.

V roku 1889 sa vydala za textilného výtvarníka Fritza Courthsa. Napätý rodinný rozpočet dopĺňala vtedy obvyklým spôsobom, ktorým bolo varenie „pre pánov ku stolu“ - mladých mužov, ktorí si nemohli dovoliť jesť v reštaurácii. Jej vynikajúca domáca kuchyňa sa stala známou, stravníci ju chválili. Porodila dve dcéry, z ktorých sa jedna, Frieda Birknerová, stala i nadanou spisovateľkou.

Po presťahovaní do Chemnitzu znovu začala písať, zo začiatku tajne. Prvý román jej vyšiel na pokračovanie v miestnych novinách pod názvom Svetlo a tiene. V roku 1904 sa rodina presťahovala do Köpenicku pri Berlíne a neskôr do Karlshorstu. Hedwiga písala v tomto období dobre platené úspešné zábavné romány pre ženy. Mohli si dovoliť s manželom cestovať po Baltickom mori, do Ríma, Kodane a Švajčiarska a presťahovať sa na lepšiu adresu do Berlína blízko Kurfürstendammu. Hedwiga Courths-Mahlerová sa stala pojmom ako verejná populárna osobnosť, do jej salónov v každom mieste bydliska chodili známe osobnosti kultúry a miestnej politiky. V nemalej miere sa o to pričinilo i jej kuchárske umenie. Jej tvorba sa stala pojmom, získala vtedy známe oslovenie „HCM“. Je to skratka jej mena, ktorú v článku ďalej použijeme.

Po nástupe nacizmu sa v roku 1935 stala členkou Ríšskej kultúrnej komory, ktorá mala podľa nového modelu nemeckej kultúry „Blubo“ (Blut und Boden) presadzovať ideály národného socializmu v umení. Hedwiga sa dokonca stala členkou SS, zrejme vo funkcii čestného člena. Od tejto chvíle sa však stiahla a nie je známa jej činnosť v SS - štruktúrach.[1] Odsťahovala sa z Berlína do Bavorska na statok v Tegernsee. Prestala publikovať nové romány aj reedície. Po vojne prestala celkom písať. Skonala v Tegernsee ako milionárka, ktorej vyšlo tri milióny výtlačkov kníh.

Napísala celkom 208 románov a noviel v štýle ľahkej ženskej romantickej literatúry v kontexte tradičných konzervatívnych nemeckých malomeštiackych hodnôt. Väčšina jej diel dodržiava jednotné dejové klišé. Zo začiatku chudobné a či inak osudom prenasledované ženské súdobé hrdinky sa postupne vďaka citovým väzbám na mužov stávajú členkami vyšších spoločenských sfér. No nielen prostredníctvom mužov, hrdinky sú obvykle počestné a eticky na výške, preto bývajú odmenené lepšou karmou s nevyhnutným šťastným koncom (happy-endom). Tento model príbehu priniesol práve HCM neobvyklú obľúbenosť nielen v Nemecku. Jej diela boli prekladané aj do cudzích jazykov.

Možno povedať, že jej klišé sa stalo vzorom pre celý literárny žáner a pretrváva v tomto type literatúry dodnes.

1. Isolde Grunwaldová: Kuchařka Hedwigy Courths-Mahlerové, Recepty a příběhy jednoho slavného života, české vyd.BASTEI-MOBA BRNO,r.1992, predhovor, ISBN 80-85762-15-3

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hedwiga Courthsová-Mahlerová

• Životopis HCM(po nemecky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hedwiga Courths-Mahler na nemeckej Wikipédii.

Literárny portál