Heydər Əliyev
Heydər Əliyev alebo Hejdar Alijev (* 10. máj 1923,[1] Nachičevan, Azerbajdžan – † 12. december 2003, Cleveland, Ohio, USA) bol azerbajdžanský politik. Bol vrcholným predstaviteľom Azerbajdžanu ako zväzovej sovietskej republiky (1969 – 1982) a prezident nezávislého Azerbajdžanu (1993 – 2003).
| Heydər Əliyev | |||
| azerbajdžanský politik a prezident | |||
 | |||
| Narodenie | 10. máj 1923 Nachičevan, Azerbajdžan | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. december 2003 (80 rokov) Cleveland, Ohio, USA | ||
| Manželka | Zarifa Alijeva (1948 – z. 1985) | ||
| Deti | Sevil (* 1955), İlham (* 1961) | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Heydər Əliyev | ||
| |||
Narodený ako Hejdar Alijev Alirza oglu (azerbajdžansky Heydər Əliyev Əlirza oğlu, rusky Гейдар Алиев). Jeho meno sa tiež píše ako Heidar Aliev, Geidar Aliev, Haydar Aliyev alebo Geydar Aliyev.
Životopis
Údaje o mladosti Alijeva nie sú celkom jasné, informácie, ktoré oficiálne uvádzal, sa spochybňujú, čo zrejme súvisí s jeho kariérou v bezpečnostných zložkách ZSSR. Nastúpil roku 1944 ako pracovník sovietskeho ministerstva vnútra (NKVD), roku 1964 už bol riaditeľom azerbajdžanskej pobočky KGB. Roku 1967 sa za Leonida Brežneva dostal na čelo komunistickej strany v Azerbajdžane. Jeho hlavným politickým programom bol boj proti korupcii (roku 1975 bolo 5 riaditeľov kolchozov odsúdených na trest smrti za korupciu). Niektoré zdroje ho však spájajú s rôznymi mafiánskymi skupinami a obviňujú ho z obohacovania sa na úkor azerbajdžanského ľudu. Faktom je, že počas pôsobenia H. Alijeva sa podarilo zvýšiť hospodársky rast Azerbajdžanu a možno ho považovať za najúspešnejšieho spomedzi lídrov jednotlivých republík ZSSR.
Roku 1982 sa stal členom najužšieho vedenia komunistickej strany v ZSSR (Politbyra) a prvým podpredsedom federálnej vlády. Rezignoval roku 1987, keď ho Michail Gorbačov obvinil z korupcie.
Roku 1990 sa vrátil do rodného Nachičevanu, kde začal presadzovať umiernenú nacionalistickú politiku. Po páde Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej republiky Azerbajdžan začal riadiť Nachičevan prakticky nezávisle od vlády v Baku. Zatiaľ čo centrálna azerbajdžanská vláda sa zmietala v kríze v dôsledku vojny o Náhorný Karabach, Alijevova pozícia silnela a roku 1993 ho zvolili za prezidenta Azerbajdžanu.
Za svojho úradovania zlikvidoval zárodky akejkoľvek opozície. V prezidentských voľbách zvíťazil v roku 1993 a 1998, no medzinárodné organizácie voľby nepovažovali ani za slobodné, ani za spravodlivé. Podarilo sa mu však prilákať zahraničné investície do ropného priemyslu. Stál aj za prípravou kontroverzného projektu stavby ropovodu z Baku do Turecka cez Gruzínsko, čím by sa obišlo Rusko. Počas autokratickej vlády Alijeva získal Azerbajdžan reputáciu jednej z najskorumpovanejších krajín na svete. Alijev sa pokúsil ukončiť vojnu o Náhorný Karabach, ktorá si vyžiadala 30 000 mŕtvych a znamenala stratu 16 % územia Azerbajdžanu. V máji roku 1994 došlo k uzatvoreniu prímeria, ktoré je v platnosti dodnes. Otázka Náhorného Karabachu ostáva nevyriešená s tým, že v oblasti sa de facto neuplatňuje zvrchovanosť Azerbajdžanu.
Zomrel 12. decembra 2003 na klinike v Clevelande. Jeho syn Ilham vyhral prezidentské voľby 15. októbra 2003 a stal sa novým prezidentom, no medzinárodné organizácie tieto voľby spochybnili. Takéto prenesenie moci bolo prvým prípadom dynastického nástupníctva v postsovietskom priestore.
Referencie
- Heydar Aliyev biography [online]. [Cit. 2007-08-11]. Dostupné online.