Hana Bradyová

Hana sa narodila 16. mája 1931 v Praze rodine sekulárnych židovských maloobchodníkov Karla a Markéty Bradyových z Noveho Mesta na Morave. Mala o tri roky staršieho brata Jiřího.

Koncom roku 1940 Haninu matku zatklo Gestapo. Krátky čas bola vo väzení v Jihlave, potom ju previezli do ženského koncentračného tábora v Ravensbrücku. V septembri 1941 Gestapo zatklo aj Haninho otca.

Po strate oboch rodičov[1], sa oboch súrodencov ujal strýko Ludvík, ktorý pre svoj árijský pôvod nebol terčom nacistických deportácií (napriek tomu však tým, že pomáhal Židom, značne riskoval). 14. mája 1942, krátko pred jedenástymi narodeninami, prišlo Hane predvolanie, že sa musí dostaviť do deportačného centra v Třebíči, odkiaľ ju po štyroch dňoch čakania spolu s bratom a ostatnými transportovali do terezínskeho geta.

V Hlavnej pevnosti, v takzvanom „detskom domove L410“ strávila ďalšie dva roky. Občas pomáhala s ľahkými pracovnými úlohami, navštevovala tamojšiu lekciu šitia. Z tohto obdobia sa po nej zachovalo 5 kresieb. Neskôr, keď v gete povolili vychádzky, mohla sa stretávať s bratom, ku ktorému sa ešte viac citovo primkla.

23. októbra 1944 ju transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Jeden z dôstojníkov (podľa Jiřího Bradyho priamo doktor Mengele) Hane pri rozdeľovaní určil stranu, ktorá končila v plynových komorách (jej smrť v deň príjazdu potvrdili aj niektoré zo spoluväzeňkyň, ktoré Osvienčim prežili). Brat Jiří prežil a neskôr pomohol dať dohromady detaily zo života svojej sestry.

V roku 1999, v čase, keď sa v Japonsku o holokauste príliš nehovorilo, zorganizovali v Tokiu besedu na túto tému; tá iniciovala vznik hnutia (prevažne detí) Mladé krídla, s cieľom nezabudnúť na hrôzy 2. svetovej vojny.[2] Koncom roku 2000 vystavovalo Tokijské centrum pre štúdium holokaustu (Tokyo Holocaust Education Resource Center) ako jednu z pamiatok múzea holokaustu v Osvienčime kufrík Hany Bradyovej s popisom (jej meno, dátum narodenia atď.); neskôr sa podarilo vypátrať aj päť obrázkov, ktoré namaľovala v Terezíne. Riaditeľka múzea, Fumiko Išioka （石岡史子 Ishioka Fumiko）, sa rozhodla zistiť príbeh majiteľky tohto kufríka. Priebeh jej takmer ročného pátrania opísala producentka Karen Levine v knihe Hana's Suitcase (v češtine ako Hanin kufřík – Příběh dívky, která se nevrátila).

O niekoľko rokov neskoršie, dcéra Jiřího Bradyho, Lara Brady, zistila, že kufrík, ktorý bol medzitým vystavovaný po celom svete, zrejme nie je pravý. Vyzeral trochu inak a predovšetkým výrazne zachovaleji, než na fotkách, ktoré dodalo múzeum v Osvienčime. Na priamu otázku potom riaditeľstvo múzea odpovedalo, že Hanin kufrík bol medzi exponátmi zničenými v roku 1984 pri požiari výstavy v anglickom Birminghame. Na základe inventárnych fotografií potom bola vyrobená replika (na nový podobný kufor boli namaľované zhodné nápisy), ktorú múzeum neskôr zapožičalo do Japonska.[3]

• Věra Kohnová
• Anna Franková
• Jiří Brady

• Webové stránky rodiny Brady (po anglicky)
• Příběh Hanina kufříku (po česky)
• Webové stránky venované Haninmu kufríku (po česky)

• Karen Levine: Hanin kufřík - Příběh dívky, která se nevrátila, Vydavateľstvo Portál, Praha 2003 (ISBN 80-7178-796-5)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hana Bradyová na českej Wikipédii.