Koncentračný tábor Terezín
Koncentračný tábor Terezín bol nacistický koncentračný tábor v českom opevnenom meste Terezín (nem. Theresienstadt) v okrese Litoměřice. Pevnosť Terezín zriadil cisár Jozef II. koncom 18. storočia (začiatok výstavby v roku 1780) ako pevnosť pre zaistenie dolného toku rieky Ohře do Labe. Pevnosť sa delí na dve časti Veľkú pevnosť a Malú pevnosť. Po obsadení Čiech a Moravy z nej nacisti vytvorili koncentračný tábor. V roku 1940 bola v Malej pevnosti, ktorá bola predtým dlhodobo využívaná ako väznica, zriadená väznica gestapa a v novembri 1941 vznikol vo Veľkej pevnosti zberný a tranzitný tábor určený predovšetkým pre židovské obyvateľstvo Čiech a Moravy. Po konferencii vo Wannsee boli do tábora od roku 1942 deportovaní Židia z Tretej ríše a ostatných obsadených krajín (vrátane Slovenska). Koncentračný tábor Terezín sa na krátky čas stal nástrojom nacistickej propagandy, počas ktorého bol rôznym zahraničným návštevníkom predvedený ako „príkladné sídlisko Židov“. Tento tábor spĺňal štyri hlavné úlohy. Bol väznicou gestapa, tranzitný tábor, slúžil v rámci židovskej otázky na likvidáciu ľudí a dočasne nemeckej propagande ako príkladné sídlisko a geto pre starých ľudí (v ktorom si smeli kúpiť majetok).
Malá pevnosť
Počas okupácie Čiech a Moravy Treťou ríšou bolo v júni 1940 v Malej pevnosti zriadené väzenie Gestapa. Nacisti využili infraštruktúru, ktorú mali k dispozícii a miesto vylepšili. Prestavali ho na prvok likvidačného a represívneho mechanizmu. Väznica bola spravovaná z Prahy. Najprv boli väznení len väzni mužského pohlavia. Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha bolo v júni 1942 zriadené ženské oddelenie. K trom väzenským dvorom pribudol v roku 1943 štvrtý, ktorý bol určený pre mužských zajatcov. Medzi rokmi 1940 a 1945 bolo z rôznych pracovísk gestapa do Terezína poslaných 27000 mužov a 5000 žien, najprv zadržaní z Prahy, potom z celých Čiech a od roku 1944 z Moravy. Prevažnú časť uväznených tvorili Česi, medzi nimi hlavne odporcovia nacistického režimu. V posledných rokoch pribúdali občania ZSSR, Poliaci, občania Juhoslávie a ku koncu vojny zajatci z radov spojeneckých vojsk. Okolo 8000 ľudí prišlo o život v iných koncentračných táboroch, do ktorých boli odtiaľto deportovaní a 2500 ľudí zomrelo na následky mučenia, chorôb a ťažkých pracovných a životných podmienok. 250 väzňov bolo popravených priamo v pevnosti. Veliteľ väznice bol od jej zriadenia SS-Hauptsturmführer Heinrich Jöckel, ako podriadený Höheren SS- und Polizeiführer von Böhmen und Mähren (HSSPF) v Prahe.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku KZ Theresienstadt na nemeckej Wikipédii.