Hórjúdži
Hórjúdži (jap: 法隆寺, „Chrám kvitnúceho práva“) je budhistický chrám v japonskom meste Ikaruga v prefektúre Nara. Jeho plné meno je Hórjú Gakumondži (法隆学問寺) čiže „Vzdelávací chrám kvitnúceho práva“, čo napovedá, že chrám slúži nielen ako kláštor, ale i ako seminár. V chrámovom komplexe sa nachádzajú jedny z najstarších drevených budov na svete.
Buddhist Monuments in the Horyu-ji Area* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Hórjúdži | |
Štát | |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iv, vi |
Identifikačné č. | 660 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 1993 (17. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Chrám bol pôvodne založený v roku 604 na príkaz princa Šótoku. Dokončený bol o tri roky neskôr a bol vtedy pomenovaný „Ikaruga-dera“ (斑鳩寺).
V roku 670 chrám zhorel a potom bol postupne obnovovaný až do začiatku 8. storočia. Neskôr sa stal hlavným náboženským centrom Hossó budhizmu.
Veľa z fresiek, sôch a ďalšej výzdoby vo vnútri chrámu, rovnako ako vlastná architektúra, vykazujú známky vply Číny, Korey a Indie.
Hórjúdži je jeden z najstarších budhistických chrámov v Japonsku. Pochádza z doby, kedy budhizmus bol pre Japoncov novým náboženstvom.
Japonská vláda udelila dvadsiatim budovám v chrámovom komplexe status „Národného pokladu“, alebo „Dôležitej kultúrnej pamiatky“. V roku 1993 bol chrám zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Hórjúdži sa delí na dve časti: starší Západný chrám (西院 Sai-in) a na Východný chrám (東院 Tó-in).
Západný chrám
- Nandaimon (南大門, „Južná veľká brána“). Vchod do areálu z roku 1438.
- Čúmon (中門, „Centrálna brána“). Brána z obdobia Asuka označuje vchod do vnútorného okrsku Kairó(回廊). Po stranách brány sú najstaršie japonské sochy ochrancov Kongo-rikiši.
- Kindó (金堂, „Zlatá sieň“; tiež Kondó). S dátumom vzniku okolo roku 700 je údajne najstaršou drevenou stavbou na svete[1]. Je tiež známa svojimi mimoriadne cennými sochami a freskami (fresky boli vážne poškodené požiarom v roku 1949).[2] Stojí vo vnútri Kairó.
- Godžútó (五重塔, „Päťposchodová pagoda“). Táto pagoda je najstaršia v Japonsku a slúžila za vzor všetkým ostatným. Tiež stojí vo vnútri Kairó.
- Daikódó (大講堂, „Veľká vzdelávacia sieň“). Leží v severnej časti Kairó. Bola postavená v roku 990 a je jednou z najväčších budov v Hórjúdži.
- Daihózóden (大宝蔵殿 „Veľká pokladnica“). Moderná budova so stálou chrámovou expozíciou.
- Tódaimon (東大門, „Východná veľká brána“). Delí celý komplex na západnú a východnú časť.
Východný chrám
- Jumedono (夢殿, „Pavilon snov“). Postavený v roku 739 na mieste budovy, kde žil princ Šótoku.
Ďalšie budovy
- Chrám Čúgú-dži (中宮寺). Samostatný chrám pri severovýchodnom okraji komplexu. Pôvodne bol rezidenciou Šótokuovej matky. Je známy vďaka svojej soche boddhisattva Miroku (Budúci Budha).
Fotogaléria
- Kondó
- Jumedono, stavba spojovaná s princom Šótoku
- Socha strážcu v Hórjúdži
- Godžú-no-Tó, päťposchodová pagoda
Referencie
- BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 308.
- BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 239.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hórjúdži Horyuji cestovný sprievodca z Wikivoyage
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hórjúdži na českej Wikipédii.