Gudrun Ensslinová
Gudrun Ensslinová (* 15. august 1940, Bartholomä – † 18. október 1977, Stuttgart) bola nemecká ľavicová teroristka, spoluzakladateľka a líderka Frakcie červenej armády (RAF).
| Gudrun Ensslinová | |||
| nemecká ľavicová teroristka, spoluzakladateľka a líderka RAF | |||
 | |||
| Narodenie | 15. august 1940 Bartholomä | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 18. október 1977 (37 rokov) Stuttgart | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Narodila sa v mestečku Bartholomä v Bádensko-Württembersku, bola štvrtým zo siedmich detí evanjelického pastora Helmuta Ensslina. Vďaka vynikajúcim študijným výsledkom strávila v rámci výmenného pobytu školský rok 1958 – 1959 na strednej škole v americkej Pensylvánií. Po maturite dostala štipendium od prestížnej nadácie Studienstiftung a v rokoch 1960 – 1963 študovala na unverzite v Tübingene anglistiku, germanistiku a pedagogiku. V r. 1964 získala diplom učiteľky základnej školy, potom sa presťahovala do Berlína, kde pokračovala v doktorandskom štúdiu na Slobodnej univerzite. Ešte vo februári 1962 sa zoznámila s Bernwardom Vesperom. Spolu založili malé vydavateľstvo nazvané Studio neue Literatur a začali byť aktivistami demokratickej ľavice, istý čas pracovali pre SPD. V druhej polovici 60. rokov sa pridávajú k študentskému protestnému hnutiu, zúčastňujú sa mnohých demonštrácii, napr. aj tej z 2. júna 1967, pri ktorej bol políciou zabitý študent Benno Ohnesorg. 13. mája 1967 sa im narodil syn Felix Robert. Zlom nastal, keď sa Ensslinová v lete 1967 zoznámila s ľavicovým radikálom Andreasom Baaderom. Kvôli nemu vo februári 1968 opustila Vespera aj ich syna (o ktorého sa po Vesperovej samovražde v r. 1971 starali Ensslinovej rodičia).
Spolu s Baaderom a dvoma ďalšími radikálmi sa Ensslinová zúčastní 2. apríla 1968 politicky motivovaného podpaľačského útoku na dva obchodné domy vo Frankfurte nad Mohanom. Následne sú zatknutí a odsúdení na 3 roky väzenia a hoci im je nakrátko udelená amnestia, onedlho im je rozsudok potvrdený. Medzitým však už obaja ujdú do zahraničia, využijúc tam svoju popularitu, ktorú im v ultraľavicových kruhoch vyniesol ich proces. Po tom, ako je po ich návrate do Nemecka Baader zatknutý, spojí sa Ensslinová s novinárkou Ulrike Meinhofovou a s niekoľkými ďalšími ľavicovými radikálmi naplánujú jeho útek, ktorý uskutočnia 14. mája 1970.
Od tohto času sa začína písať história Frakcie červenej armády, v ktorej Ensslinová zohrala podstatnú úlohu. Predpokladá sa, že práve ona bola najvplyvnejšou postavou v skupine a podľa niektorých práve jej údajné konflikty o vodcovstvo v RAF viedli v r. 1976 k samovražde známejšiu Ulrike Meinhofovú. To sa však nikdy nedokázalo a pochybnosti ostávajú aj okolo samotnej Meinhofovej samovraždy.
Potom, ako RAF zorganizujú v máji 1972 sériu bombových útokov sa Ensslinová a jej druhovia stávajú najhľadanejšími ľuďmi v Nemecku. Ensslinová je zatknutá 7. júna 1972 v módnom butiku v Hamburgu potom, ako predavačka zbadala v jej saku zbraň a zavolala políciu.
Ensslinová je spolu s Baaderom a ďalšími členmi RAF umiestnená v prísne stráženej väznici Stammheim v Stuttgarte, kde je 28. apríla 1977 po takmer dvojročnom procese odsúdená na doživotie. Po udalostiach tzv. Nemeckej jesene, ktoré súviseli z nevydarenou snahou 2. generácie RAF o prepustenie zadržiavaných členov, je Ensslinová 18. októbra 1977 nájdená obesená vo svojej cele. Podľa vyšetrovania sa spolu s Baaderom a Jan-Carl Raspem dohodli na kolektívnej samovražde, čo je však niektorými dodnes spochybňované a považované za mimosúdnu popravu.