Grécke víno

Do Grécka sa víno dostalo prostredníctvom obchodu s Orientom. Predpokladá sa, že víno má pôvod v dnešnom Iráne. Starodávni obyvatelia Grécka, Pelasgovia víno začali pestovať aj v Grécku, na Kréte bolo víno súčasťou Minojskej kultúry. Od Minojčanov sa víno vďaka obchodu rozšírilo do Egypta.

Prví Gréci, ktorí sa venovali pestovaniu hrozna a dorábaním vína boli Achájci (Mykénčania). V okolí achajských palácov existovali rozsiahle vinohrady a víno sa stalo nápojom vládcov ale tiež jednoduchého obyvateľstva. Vínna kultúra v Grécku pretrvala aj po páde mykénskej kultúry, ďalej ju kultivovali mladšie grécke kmene, Ióni, Aiolovia a Dóri. Dorábanie vína sa stala pre Grékov kultová záležitosť a verilo sa, že Grékom víno zoslal boh Dionýzos, ktorý bol boh vína a zábavy. Kult Dionýza bol veľmi rozšírený a na jeho počesť sa konali veselice zvané Dionýzie. Víno sa stalo tradičným gréckym produktom a počas kolonizácie sa rozšírilo aj do západného Stredomoria, do južnej Itálie, Galie a Hispánie. Od Juhotalianskych Grékov víno prevzali aj Etruskovia a Italikovia. Pestovanie hrozna bolo popri pasení zvierat tradičným zamestnaním gréckych vidiečanov.

Starovekí Gréci miešali víno s vodou v širokých nádobách, zvaných krátér (κρατήρ), z čoho pochádza aj novogrécke slovo pre víno, κρασί (krasi). Víno sa potom pilo zo širokookrajových nádob, ako kylix či kantharos, aby sa v ich širokom dne zvýraznila vínna aróma a aby sa víno pri pití dotklo celej dĺžky úst, pretože tak zanechá kvalitnejšiu chuť.

Muž nalieva víno, 5 stor. pred Kr.

Gréci pokračovali v dorábaní vína aj počas byzantskej doby. Síce už boli Gréci kresťania, uchovali si svoju tradičnú úctu k vínu a stále oslavovali dorábanie novej úrody hrozna, tak ako počas dionýzií v staroveku. Sviatky vína sú v Grécku veľmi obľúbené dodnes a je to pokračovaním tradícií dionýziach. Na gréckych ostrovoch je od tejto doby veľmi populárna aj retsina, čo je biele víno ochutené borovicovou smolou. Pôvod retsiny je však tiež staroveký.

Dionysos, boh vína

Grécke vína sa začali predávať a plniť do fliaš v 19 stor., no majú starú tradíciu. Víno má špecifické postavenie v modernej gréckej kultúre a často sa o ňom spieva v rôznych ľudových gréckych piesňach, ako Mes´t´ambeli-Vo vinici, či Stafyli mu krystalino-Moje kryštáľové hrozno či Samiotiko glyko krasi-Samosské sladké víno. Najznámejšie grécke vínne oblasti sú Chalkidiki, Kavala, Nausa v Makedónii, Nemea, Patra, Korintia, Mandinia na Peloponéze, kraj Atika, Kréta, Egejské ostrovy, Iónske ostrovy, ostrov Cyprus, ostrov Eubója, Mesenikola a Nean Anchialos v Tesálií a Zitsa v Epire. Koncom 19 storočia vznikli rodinné podniky, ktoré fungujú dodnes. Najznámejšie sú:

Tsantalis

Túto svetoznámu grécku značku vína založil Evangelos Tsantalis, rodák z Východnej Trácie. Tsantalis pestuje svoje hrozno v severogréckych oblastiach Trácie a Makedónie (Chalkidiki, Nausa).

Butari

Túto značku založil Ioannis Butaris pochádzajúci z mesta Nausa. Butari je historicky prvá veľká grécka spoločnosť, zaoberajúca sa vínom. Dnes už Butari nepestuje iba víno z Nausy, ale aj z ostatnej Makedónie, Atiky], Nemey, Santorini a Kréty.

Kambas

Túto známu značku založil Andreas Kambas, rodák z Atén. Svoje hrozno pestuje v južnom Grécku, v okolí Atén, v kraji Atika a tiež na Peloponéze.

Jerovassiliu

Štvoricu najznámejších gréckych značiek uzatvára rodinná značka Jerovassiliu, ktorá má vinice na Chalkidiki, pri meste Epanomi. Dorábajú sa tu mnohé starogrécke odrody bieleho vína ako Malagusia a Assyrtiko.