Scharnhorst (trieda lodí)

Trieda Scharnhorst alebo trieda Gneisenau bola trieda bojových lodí Tretej ríše. Po triede Deutschland (v čase stavby podľa bojových charakteristík bojové lode, či častejšie posmešne vreckové bojové lodí, aj keď v čase II. sv. vojny zaraďované do triedy ťažkých krížnikov.) bola trieda Scharnhost prvou po I. sv. vojne, ktorá sa plnohodnotne mohla postaviť ako rovnocenný protivníkovmu bojovému loďstvu. Vďaka uvoľneniam v obmedzení Versailleskej zmluvy mohla prijať nemecká Kriegsmarine prvé dve bojové lode s výtlakom väčším ako 30 000 ton. Nevýhoda tejto triedy bojových lodí bolo vybavenie hlavného delostrelectva, ktoré malo síce deväť diel hlavného kalibru, ale kaliber len 280 mm (11 palcov). Plánovala sa výmena za kanóny s väčším kalibrom, ale nikdy k nej nedošlo.

Trieda Scharnhorst
Scharnhorst
Základná charakteristika
Štát	Tretia ríša
Druh	bojová loď
Dĺžka	235 m
Šírka	30 m
Ponor	9,9 m
Štandardný výtlak	31 800 ton
Bojový výtlak	38 900 ton
Posádka	1 840
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	320 – 350 mm
Pancierovanie prova a korma	170 mm
Pancierovanie paluba	48,3 + 150 mm
Hlavná výzbroj	9 x 380 mm (3 x 3)
Pomocná výzbroj	12 x 150 mm (6 x 2), 6 x 533 mm torpédomety
Protilietadlová výzbroj	14 x 105 mm, 16 x 37 mm, 32 x 20 mm
Lietadlá	3 x Arado AR 196?
Pohon a pohyb
Pohon	12 vysokotlakových kotlov Wagner, 3 parné turbíny Brown-Boveri 165 000 hp (123 000 kW)
Palivo	nafta? 6 200 ton
Maximálna rýchlosť	32 uzlov
Maximálny dosah	9 020 námorných míľ (15 u.)

Trieda Scharnhorst mala dve jednotky. Prvá Scharnhorst, druhá Gneisenau. Obe jednotky boli pomenované po bojových krížnikoch z prvej svetovej vojny, ktoré boli potopené britskými silami v bitke pri Falklandách v roku 1914.

Nejednotnosť v názve triedy spôsobuje, že trieda je väčšinou pomenovaná po prvom plavidle, ktoré sa plánuje postaviť. Vzhľadom na problémy, ktoré vznikli po položení základov jednotky Scharnhorst (30. júna 1934), bola táto znova rozobraná; neskôr bol položený kýl jednotky Gneisenau (8. decembra 1934), a následne znovupoložený kýl jednotky Scharnhorst (15. júna 1935). Panuje nejednotnosť v určení názvu triedy. Vychádzame z nemeckého prepisu triedy (trieda Scharnhorst), aj keď v Anglosaských krajinách je uprednostňovaný skôr názov trieda Gneisenau.

Druhá nejednotnosť je v zaradení medzi bojové krížniky a bojové lode. Podľa Washingtonskej zmluvy neskôr doplnenej Londýnskou zmluvou môže mať krížnik výtlak maximálne 10 000t. Ale ustálil sa výraz bojové krížniky pre lode, ktoré boli svojím výtlakom a výzbrojov zaraďované medzi bojové lode, no ich pancierovanie bolo obetované na úkor rýchlosti. Najznámejší príklad bol bojový krížnik Hood, ktorého pancierovanie bolo obetované na úkor výzbroje a rýchlosti, aj keď výtlakom bol najväčšou bojovou loďou, až do postavenia Bismarcku, čo sa mu stalo neskôr osudné. S ohľadom na tieto zmluvy aj s ohľadom na definovanie bojových krížnikov (ktoré nie je doteraz presne definované), vzhľadom na výtlak triedy Scharnhorst (cez 30 000 t), pancierovanie 320 – 350 mm aj plánovanú výzbroj (406 mm, ktorá však nikdy nebola osadená), i keď dočasne 280 mm sa trieda Scharnhorst uvádza ako trieda bojových lodí.[1][2]. Argumentom za zaradenie medzi bojové krížniky je vysoká rýchlosť 32 uzlov, ktorá bola v tej dobe na úrovni krížnikov, neskôr aj bojové lode dosahovali porovnateľnú, ba i vyššiu, napr. bojová loď USA Missouri až 33 u. Taktiež hlavná výzbroj bola na úrovni bojových krížnikov, ale s plánom (nikdy neuskutočnením) na prezbrojenie na vyšší kaliber.