Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová
Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová (* 18. marec 1919, Limerick, Írsko – † 5. január 2001, Cambridge, Spojené kráľovstvo) bola britská katolícka analytická filozofka, interpretátorka Wittgensteina a bojovníčka proti interrupciám.
| Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová | |||
| Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Meno | Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová | ||
| Narodenie | 18. marec 1919 Limerick, Írsko | ||
| Úmrtie | 5. január 2001 (81 rokov) Cambridge, Spojené kráľovstvo | ||
| Dielo | |||
| Škola/tradícia | analytická filozofia | ||
| Oblasť záujmu | teória konania, filozofia mysle, filozofická logika | ||
| Význačné myšlienky | konzekvencializmus | ||
Ovplyvnený
| |||
Ovplyvnil
| |||
| Odkazy | |||
 | Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
V rokoch 1970 – 1986 bola profesorkou filozofie na Univerzite v Cambridgi. Patrí k najvýznamnejším anglofónnym filozofom dvadsiateho storočia. Absolventka University of Oxford (filozofia a klasická filológia), ktorej dielo bolo hlboko ovplyvnené Ludwigom Wittgensteinom (jeho prácu Filozofické skúmania preložila do angličtiny, 1953). Ona sama ostáva vplyvnou v oblasti teórie konania svojím najvýznamnejším dielom Intention (1957). V osemnástich rokoch pod vplyvom spisby G. K. Chestertona konvertovala na katolicizmus a neskôr sa vydala za (iného konvertitu a oxfordského filozofa) Petra Geacha, s ktorým mali troch synov a štyri dcéry. Bola dlhodobo profesorkou filozofie na University of Cambridge. Počas výskumného pobytu na University of Oxford bola jedinou akademičkou, ktorá zásadne protestovala proti rozhodnutiu univerzity udeliť čestný doktorát americkému prezidentovi Harrymu Trumanovi. Vytýkala mu rozhodnutie atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki, ktoré nazvala vojnovým zločinom. G.E.M. Anscombová mala významný vplyv pre návrat k pojmu morálnej cnosti v etike, resp. k renesancii etiky cnosti.
Dielo
- (Vyd./Prel.) L. Wittgenstein: Philosophical Investigations, 1953
- Mr. Truman's Degree. Pamphlet, 1957
- Modern Moral Philosophy, 1958
- An Introduction to Wittgenstein's Tractatus, 1959
- (spolu s P. T. Geachom) Three Philosophers. Aristotle. Aquinas. Frege, 1961
- War and Murder, 1961
- (Spoluvyd./Prekl.) L. Wittgenstein: Zettel, 1967
- (Spoluvyd.) L. Wittgenstein: Schriften in 8 Bde., 1967 – 1980
- On Promising and Its Justice, and Whether It Needs be Respected In Foro Interno, 1969
- The First Person, 1975
- Will and Emotion, 1978
- Understanding Proofs, 1979
- Collected Philosophical Papers,
- Zv. 1: From Parmenides to Wittgenstein;
- Zv. 2: Metaphysics and Philosophy of Mind;
- Zv. 3: Ethics, Religion and Politics, 1981
- A Theory of Language, 1981
- Medalist's Address: Action, Intention and Double Effect, 1982
- (Vyd./Prekl.) L. Wittgenstein: Remarks of Controls in Clinical Trials, 1983
- The Causation of Action, 1983
- Were you a Zygote?, 1984
- Existence and Truth, 1987/1988
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku G. E. M. Anscombe zverejneného na anglickej Wikipédii.
- KUNA, M.: Úvod do etiky cnosti. Ružomberok: FF KU, 2010.