Etika cnosti

Etika cnosti je etická teória, ktorá sa sústreďuje na koncept cnosti. V súčasnosti je alternatívou k tzv. etikám pravidiel, či už ide o etiku povinnosti (deontológia) alebo etiku dôsledkov (konzekvencializmus). Do centra morálneho uvažovania a konania kladie človeka ako morálneho aktéra, ktorý na to, aby konal morálne dobre musí mať pozitívne charakterové črty - morálne cnosti.
Jestvuje viacero dôvodov, prečo filozofi, hľadajúci racionálne presvedčivú etiku, upreli svoju pozornosť k minulým etikom (Platónovi, Aristotelovi a iným). Podľa niektorých obrat k tradícii cností spôsobili najmä tri faktory: vzrastajúci pocit morálnej krízy západnej spoločnosti, vzostup historického povedomia a neúplnosť modernej etickej teórie. Tretí z dôvodov možno považovať za kľúčový. Poukazuje na to, že etika pravidiel nepostačuje z hľadiska kritérií pre plnohodnotnú etickú teóriu, resp. nedokáže adekvátne usmerňovať morálny život človeka. (Čo však netreba chápať ako popieranie významu morálnych pravidiel či dôsledkov konania v morálnom živote.) Defekty modernej etiky (pravidiel) vysvetľujú i zdôvodňujú obrat k etike, ktorá má vo svojom jadre víziu morálne dokonalej ľudskej bytosti – bytosti, ktorá nadobudla morálne pozitívne charakterové črty a ponúka také odpovede na naše súčasné problémy, ktoré sú nedostupné v myšlienkovom rámci dominantných verzií modernej etiky.

Pozri aj

Literatúra
  • ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon 1994.
  • ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava: Pravda 1979 (J. Špaňár).
  • BLAŠČÍKOVÁ, A.: Etika cnosti podľa Tomáša Akvinského, Univerzita Konštantína Filozofa: Nitra 2009.
  • CRISP, R.: Modern Moral Philosophy and the Virtues. In: R. Crisp – M. Slote (eds.): Virtue Ethics. Oxford: Oxford University Press 1997, 1-18.
  • HUGHES, G.J.: Aristotle on Ethics. London: Routledge 2001, 21-116.
  • KUNA, M.: Úvod do etiky cnosti. Ružomberok: FF KU, 2010.
  • MCINERNY, R.: Ethica Thomistica. Washington, D.C.: The Catholic University of America Press 1997.
  • NUSSBAUM, M.: Non-Relative Virtues: An Aristotelian Approach. In: M. Nussbaum, A. Sen, eds.: The Quality of Life. Clarendon Press, Oxford 1993, 242-269.
  • NUSSBAUM, M.: Virtue Ethics: A Misleading Category? In: The Journal of Ethics, 3, 1999, 163-201.
  • ODERBERG, D.: Moral Theory. Oxford: Blackwell Publishers 2000.
  • PALOVIČOVÁ, Z.: Cnosti a dobro človeka. In: Filozofia, 57, 7, 2002, 465-747.
  • PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a etika pravidiel. Komplementarita, či alternatívy? In: Filozofia, 58, 6, 2003, 369-408.
  • PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a dobrého života. In: A. Remišová (ed.): Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram 2008, 729-755.
  • PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a problém morálneho charakteru. In: Filozofia, 58, 2, 2003, 75-86.
  • PALOVIČOVÁ, Z.: Inšpiratívnosť a limity neoaristotelovskej etiky. In: Filozofia, 60, 9, 2005, 637-655.
  • RICKEN, F.: Obecná etika. Praha: Oikúmené 1995.
  • SOLOMON, D.: Normative Ethical Theories. In: W.T. Reich (ed.): Encyclopedia of Bioethics. Revised edition, Vol. 2, New York: Simon & Schuster Macmillan 1995, 736-747.
  • SMREKOVÁ, D. – PALOVIČOVÁ, Z.: Dobro a cnosť. Etická tradícia a súčasnosť. Bratislava: Iris 2003.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.