Gerhard Ludwig Müller

Gerhard Ludwig Müller (* 31. december 1947, Finthen, Nemecko)[1] je nemecký rímskokatolícky arcibiskup, kardinál a emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Gerhard Ludwig Müller
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery
Dominus Jesus
Pán Ježiš
Štát pôsobenia Nemecko
Vatikán
Funkcie a tituly
Prefekt Kongregácie pre náuku viery
2. júl 2012  1. júl 2017
William Joseph Levada Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ
Predseda Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“
2. júl 2012  1. júl 2017
William Joseph Levada Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie31. december 1947 (72 rokov)
Finthen, Nemecko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka11. február 1978 (30 rokov)
Mainz, NSR
Hermann Volk
biskup mainzský; kardinál
Biskup
Menovanie1. október 2002 (54 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia24. november 2002 (54 rokov)
Regensburg, Nemecko
SvätiteľFriedrich Wetter
arcibiskup mníchovský; kardinál
SpolusvätiteliaKarl Lehmann
biskup mainzský; kardinál
Vinzenz Guggenberger
pomocný biskup regensburský
Manfred Müller
emeritný biskup regensburský
Kardinál
Menovanie22. február 2014 (66 rokov)
František
Stupeňkardinál-diakon
Titulárny kostolSant’Agnese in Agone
Odkazy
Gerhard Ludwig Müller na catholic-hierarchy.org angl.
Gerhard Ludwig Müller
Vatikánsky portál
Biografický portál

Životopis

Za kňaza ho vysvätil 11. februára 1978 biskup diecézy Mainz, kardinál Mons. Hermann Volk.[2]

V Mníchove pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v roku 1990 sa stal členom Komisie pre náuku viery Nemeckej biskupskej konferencie a od roku 1998 pôsobil v Medzinárodnej teologickej komisií. V roku 1999 bol odborným poradcom Európskej synody vo Vatikáne, v roku 2001 bo odborným poradcom Biskupskej synody vo Vatikáne na tému „Biskup ako služobník evanjelia Ježiša Krista pre nádej sveta“ a roku 2005 sa zúčastnil na Biskupskej synode vo Vatikáne na tému „Eucharistia ako vrchol a prameň života i poslania Cirkvi."

Dňa 1. októbra 2002 ho pápež sv. Ján Pavol II. menoval za diecézneho biskupa diecézy Regensburg. Biskupskú vysviacku prijal 24. novembra 2002 v Regensburgu z rúk kardinála Mons. Friedricha Wettera, arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Spolusvätiteľmi boli biskup diecézy Mainz a kardinál Mons. Karl Lehmann a Mons. Manfred Müller, emeritný biskup diecézy Regensburg.

Dňa 20. decembra 2007 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre náuku viery. V roku 2008 bol poverený vedením dialógu v rámci Medzinárodnej komisie pre jednotu kresťanov a dialóg Rímskokatolíckej cirkvi a Evangelickej cirkvi na tému „Krst a rastúce cirkevné spoločenstvo." Dňa 19. januára 2009 bol menovaný za člena Pápežskej rady pre kultúru.

Pápež Benedikt XVI. ho menoval dňa 2. júla 2012 za prefekta Kongregácie pre náuku viery. Na základe tohto úradu je zároveň aj prezidentom Pápežskej biblickej komisie, Medzinárodnej teologickej komisie a Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“. V týchto úradoch bol naďalej potvrdený 16. marca 2013 po nástupe nového pápeža Františka. Dňa 22. februára 2014 bol kreovaný za kardinála v stupni diakon v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne pápežom Františkom.

Od 1. júla 2017 je emeritným prefektom Kongregácie pre náuku viery.

Dňa 5. februára 2018 sa celebroval svätú omšu v Katedrále sv. Martina v Bratislave v rámci jeho návštevy na Slovensku pri príležitosti Medzinárodnej konferencie „Aktuálne otázky ľudskej mravnosti“, ktorú zorganizovala Konferencie biskupov Slovenska 6. februára 2018 na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Dňa 8. júla 2018 bol hlavným celebrantom a kazateľom na odpustovej slávnosti na Mariánskej hore v Levoči.[3]

Referencie

  1. Bischof em. Gerhard Kardinal Müller [online]. bistum-regensburg.de, [cit. 2018-08-27]. Dostupné online.
  2. Kardinál Müller ukončil návštevu Slovenska a odcestoval späť do Ríma [online]. Bratislava : TK KBS, 2018-02-07, [cit. 2018-08-27]. Dostupné online.
  3. Na Mariánsku horu do Levoče prišlo tento rok vyše pol milióna pútnikov [online]. Bratislava : TK KBS, 2018-07-08, [cit. 2018-08-27]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy



This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.