George Pólya
George Pólya (* 13. december 1887, Budapešť, Maďarsko - † 7. september 1985, Palo Alto, Kalifornia, USA)[1] bol maďarský matematik. Zaoberal sa veľkým množstvom matematických disciplín, najmä kombinatorikou, teóriou pravdepodobnosti, komplexnou analýzou, parciálnymi diferenciálnymi rovnicami, teóriou potenciálu, teóriou čísel, matematickou fyzikou, či geometriou. Zaoberal sa tiež heuristickými metódami a teóriou vyučovania matematiky. Je autorom viacerých kníh, spomedzi ktorých je pravdepodobne najznámejšia kniha How to Solve It vydaná v roku 1945 a pojednávajúca o metódach riešenia matematických problémov.[1]
| George Pólya | |||
 maďarský matematik | |||
| Narodenie | 13. december 1887 Budapešť, Maďarsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 7. september 1985 (97 rokov) Palo Alto, Kalifornia, USA | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa ako György Pólya. Jeho rodičia, Anna (rodená Deutschová) a Jakab Pólya boli obaja židovského pôvodu. Pôvodné meno Pólyovho otca bolo Jakab Pollák, avšak za účelom zisku miesta vysokoškolského učiteľa ekonómie a štatistiky bol v relatívne nacionalistickej atmosfére vtedajšieho Uhorska nútený zmeniť si meno na viac maďarsky znejúce Jakab Pólya.[1] Pólyovi rodičia tiež rok pred jeho narodením konvertovali na rímskokatolícku vieru.[1]
Základnú školu a gymnázium navštevoval Pólya v Budapešti. Na strednej škole vynikal v biológii a literatúre, avšak v matematike dosahoval priemerné výsledky. Neskôr opisoval svojich stredoškolských učiteľov matematiky ako mrzkých.[1] V roku 1905 začal na budapeštianskej univerzite študovať právo, avšak odbor pokladal za nudný, a preto svoje štúdium predčasne ukončil. Vzápätí študoval dva roky jazyky a literatúru, kde získal aprobáciu učiteľa latinčiny a maďarčiny, ktorú však nikdy nevyužil.[1] Neskôr sa zaoberal najmä filozofiou, kde ho jeho profesor Alexander Bernát nasmeroval na štúdium matematiky a fyziky. Počas univerzitných štúdií ho spomedzi matematikov pravdepodobne najviac ovplyvnil Lipót Fejér.[1]
Rok štúdia strávil Pólya na univerzite vo Viedni a neskôr v Göttingene, kde sa spoznal so špičkou vtedajšieho matematického sveta. Po potýčke s istým študentom Göttingenskej univerzity počas cesty vlakom bol nútený univerzitu opustiť. Po tejto udalosti pôsobil krátky čas v Paríži a neskôr od roku 1914 najmä v Zürichu, kde pôsobil na ETH. Vďaka dávnejšiemu zraneniu, ktoré utrpel pri futbale, nebol nútený narukovať do rakúsko-uhorskej armády, čo bolo v plnom súlade s jeho pacifistickým presvedčením. Neskôr však problémy armády vzrastali, a tak dostal aj Pólya povolávací rozkaz.[1] Pólya odmietol, čo znamenalo, že sa po mnoho ďalších rokov nemohol vrátiť na územie dnešného Maďarska - vstúpil tam až v roku 1967.[1] Prijal švajčiarske občianstvo a v roku 1918 sa oženil so Švajčiarkou Stellou Verou Weberovou.[1]
Rok 1924 strávil predovšetkým na Oxforde a v Cambridgi, kde pracoval s G. H. Hardym a Johnom Edensorom Littlewoodom. V roku 1928 získal na ETH titul riadneho profesora. V roku 1933 vycestoval do Princetonu. Vrátil sa do Švajčiarska, avšak v roku 1940 bol kvôli politickej situácii nútený emigrovať do Spojených štátov. Tam po istom čase zakotvil na Stanfordovej univerzite, kde pôsobil až do dôchodku.[1]
Práca
Pólyova práca prestupuje takmer celým spektrom matematiky.[1] V teórii pravdepodobnosti je po ňom pomenované Pólyovo rozdelenie, v teórii čísliel zas Pólyova domnienka a Pólyova-Vinogradovova nerovnosť. V kombinatorike je známa Pólyova veta o enumerácii a Pólyova teória.
Zdroje
- George Pólya [online]. School of Mathematics and Statistics, University of St Andrews, Scotland, november 2002, rev. 2011-03-05. Dostupné online. (anglicky)
Externé odkazy
- Cena Georga Pólyu (po anglicky)