General Atomics MQ-9 Reaper

General Atomics MQ-9 Reaper (pôvodne nazvaný Predator B) je viacúčelové bezpilotné lietadlo s dlhou výdržou vo vzduchu, operujúce v stredných výškach. Primárne je určené na ničenie mobilných pozemných cieľov, ale vďaka celej škále moderných senzorov a komunikačných nástrojov je využívané aj na prieskum. MQ-9 je väčší a lepšie vyzbrojený ako jeho predchodca MQ-1 Predator. Lietadlo, vrátane jeho zbraňových systémov, je monitorované a kontrolované posádkou z pozemného riadiaceho strediska. V USA je Reaper okrem americkej armády používaný tiež CIA, pohraničnou strážou, ale i NASA. Náklady na výskum a vývoj tohto bezpilotného systému sa vyšplhali na 1,65 mld. USD.

MQ-9 Reaper

MQ-9 Reaper
TypBezpilotné bojové lietadlo
VýrobcaGeneral Atomics Aeronautical Systems
Prvý let2. február 2001
Zavedený1. máj 2007
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Air Force
Royal Air Force
Talianske vzdušné sily
Vyrobených163 (k marcu 2014)
Cena za kus16,9 mil. USD
 Portál letectvo
Pilot a operátor senzorov v riadiacej stanici
Reaper, vyzbrojený strelami Hellfire a bombami GBU-12

Konštrukcia

Typický systém MQ-9 pozostáva z viacerých lietadiel, pozemnej riadiacej stanice, komunikačného zariadenia, náhradných dielov a personálu. Lietadlo sa dá rozobrať a naložiť do jedného kontajnera, v ktorom môže byť prevezené kdekoľvek na svete. Celý systém je možné prepravovať v lietadle C-130 Hercules alebo v dopravných lietadlách väčších rozmerov.[1] Vojenská obsluha pozostáva z pilota, operátora senzorov a koordinátora misie.

MQ-9 je vybavený sadou senzorov Raytheon AN/DAS-1, potrebných pre zameranie pozemných cieľov. Táto sada zahŕňa infračervený senzor, farebnú/monochromatickú dennú TV kameru, laserový diaľkomer a značkovač. Vďaka laserovému značkovaču môže byť Reaper vyzbrojený laserom navádzanými bombami GBU-12 Paveway II a raketami AGM-114 Hellfire. MQ-4 je vybavený radarom typu SAR (synthetic aperture radar), umožňujúcim použitie bômb GBU-38.

Lietadlo je poháňané 950 koňovým turbovrtuľovým motorom Honeywell TPE331-10GD s maximálnou rýchlosťou 482 km/h a cestovnou rýchlosťou 280 - 310 km /h. Užitočné zaťaženie až do hmotnosti 1746 kg[2] umožňuje, aby bol Reaper v typickej bojovej konfigurácii vyzbrojený štyrmi strelami vzduch-zem Hellfire a dvomi bombami GBU-12 Paveway II alebo GBU-38. Pri vykonávaní prieskumných misií vydrží lietadlo vo vzduchu až 30 hodín. Tento čas sa však znižuje len na 14 hodín, ak je plne vyzbrojené.[3] Reaper má dolet 1 852 km a dostup 15 240 m, čo sú obzvlášť vhodné parametre pre dlhé prieskumné operácie.

Operačné nasadenie

Vojna v Afganistane

V roku 2007, krátko po svojom zaradení do amerického letectva, bol Reaper prvýkrát aj bojovo nasadený a to vo vojne v Afganistane. Historicky prvý úder nepriateľovi zasadil Reaper 28. októbra 2007, keď odpálil rakety Hellfire proti povstalcom v oblasti Deh Ravod. Niekoľko dní potom boli prvýkrát zhodené i bomby GBU-12 na pozície bojovníkov Talibanu, ostreľujúcich americkú pechotu. Do 6. marca 2008 zničil Reaper v Afganistane 16 cieľov za použitia laserom navádzaných bômb a rakiet Hellfire. Dňa 13. septembra 2009, počas bojovej misie, stratil operátor kontrolu nad jedným zo strojov MQ-9. Dron letel neovládateľne k hranici s Tadžikistanom a z obavy pred únikom moderných technológií bol radšej zostrelený stíhačkou F-15E Strike Eagle. Zostrel sa uskutočnil pomocou rakety AIM-9 a išlo o prvý prípad úmyselného zničenia vlastného bezpilotného lietadla.[4] Od roku 2010 až do decembra 2013 sa lietadlá Reaper starali o bezpečnosť amerických vojakov na základni Bagram.[5] Tá sa často stávala terčom raketových útokov, avšak v roku 2013 sa podarilo vďaka Reaperom znížiť počet útokov na základňu o 47% oproti predchádzajúcemu roku.[6]

V novembri 2007 začali aj britské MQ-9 Reaper podnikať v Afganistane prieskumné lety, zamerané na získanie informácií o pozíciách hnutia Taliban.[7] Do 15. januára 2014 nalietali drony Reaper 54000 hodín, počas ktorých vykonávali prevažne prieskum nad provinciou Helmand. Napriek tomu však v priebehu ich šesťročného pôsobenia v Afganistane vystrelili celkovo 459 riadených striel a bômb.[8]

Vojna v Iraku

Od 17. júla 2008 začali lietať americké MQ-9 Reaper aj v Iraku zo základne Balad. Bezpilotné lietadlá sa tu uplatnili hlavne pri ochrane spojeneckých konvojov, pričom na ozbrojencov útočili hlavne za pomoci rakiet Hellfire.

Do júla 2010 bolo počas bojových operácií v Afganistane a Iraku stratených 38 bezpilotných lietadiel Predátor a Reaper. O ďalších 9 prišlo ameriké letectvo pri výcviku v USA.

Hliadkovanie v Indickom oceáne

Od októbra 2009 začali americké lietadlá Reaper hliadkovať v somálskych vodách kvôli vzrastajúcim hrozbám zo strany pirátov. Drony boli umiestnené na ostrove Seychely, odkiaľ vyrážali na pravidelné lety ponad hlavné trasy civilných lodí.[9]

Intervencia v Iraku a Sýrii

Dňa 10. novembra 2014 zaútočili britské drony Reaper prvýkrát na bojovníkov Islamského štátu v Iraku, keď práve kládli improvizovanú výbušninu. Nálet sa uskutočnil blízko mesta Baiji a prostredníctvom striel AGM-114 Hellfire boli všetci militanti úspešne eliminovaní.[10] K prvému bojovému nasadeniu dronov v Sýrii došlo 21. augusta 2015 a už o tri dni na to udreli lietadlá Reaper znova. K náletom došlo v meste Rakka a oba boli namierené proti dvom britským džihádistom, ktorí odišli bojovať do Sýrie na strane Islamského štátu.[11] Lietadlá MQ-9 Reaper sú v Sýrii a Iraku popri útokoch na pozemné ciele využívané hlavne na prieskumné lety. Od októbra 2014 do januára 2016 uskutočnili tieto stroje celkovo 1000 letov a v tomto tempe hodlá RAF pokračovať.[12] Od začiatku kampane až do augusta 2016 vystrelili britské drony Reaper v Iraku na pozemné ciele 428 rakiet Hellfire a zhodili 34 bômb GBU-12. V Sýrii bolo od 2. decembra 2015 do augusta 2016 vypálených 45 rakiet Hellfire a zhodené boli 3 bomby GBU-12.[13]

Dňa 12. novembra 2015 vystrelil americký Reaper dve rakety Hellfire na idúce auto, v ktorom usmrtil britského militanta známeho ako Džihádista John. Bojovník Islamského štátu, vlastným menom Mohammed Emwazi, popravil nožom deväť novinárov a humanitárnych pracovníkov. Džihádista John bol zabitý v sýrskom meste Rakka, ktoré je považované za hlavné mesto ISIL.[14]

Dňa 23. júna 2017 zaznamenal svoj bojový debut najnovší variant MQ-9 Reaper Block 5. Na pozície bojovníkov Islamského štátu zhodil jednu bombu GBU-38 s hmotnosťou 225 kg a odpálil dve riadené strely vzduch-zem AGM-114 Hellfire. Použitá munícia zničila dve opevnené bojové pozície, dve vozidlá a jeden mínomet.[15]

Dňa 3.1.2020 bol prostredníctvom bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper zabitý veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Gásem Solejmání. K leteckému útoku došlo na letisku v Bagdade a bola pri ňom použitá laserom navádzaná raketa Hellfire.[16]

Používatelia

Francúzsko

Francúzske vzdušné sily obdržali v januári 2014 prvé 2 lietadlá MQ-9 a v máji 2015 im bol dodaný tretí kus. Celkovo Francúzsko objednalo 12 strojov, ktoré majú byť všetky dodané do roku 2019.[17]

Holandsko

Holandské kráľovské vzdušné sily by mali v roku 2016 dostať prvé drony MQ-9 a o rok neskôr by mali byť schopné operačného nasadenia.[18] Za odhadovanú čiastku 339 miliónov USD by mali získať 4 lietadlá MQ-9 Block 5, 4 mobilné pozemné riadiace stanice Block 30, 2 náhradné motory Honeywell TPE331-10T a ďalšie príslušenstvo.[19]

Spojené kráľovstvo

Royal Air Force sa stali prvým zahraničným zákazníkom lietadiel MQ-9 Reaper, keď si v roku 2006 objednali 2 kusy. K decembru 2015 disponuje britské letectvo 10 bezpilotnými strojmi tohto typu.

Španielsko

Španielske vzdušné sily chcú nakúpiť celkovo 4 lietadlá MQ-9 Reaper Block 5 v hodnote 168 miliónov USD. Prvé 2 drony a jedna pozemná riadiaca stanica by mali byť dodané v júli 2017. Druhá pozemná riadiaca stanica by mala byť dodaná v októbri 2018, tretí dron v apríli 2019 a posledný v apríli 2020.[20]

Taliansko

Talianske vzdušné sily požiadali v auguste 2008 americkú vládu o 4 lietadlá MQ-9 Reaper a 4 mobilné pozemné riadiace stanice.[21] V novembri 2009 zažiadalo Taliansko o predaj ďalších 2 dronov a 1 pozemnej riadiacej stanice.[22] V novembri 2015 schválila americká vláda taliansku žiadosť o vyzbrojenie 2 svojich lietadiel MQ-9 Reaper. Návrh výzbroje pre talianske drony zahŕňa 156 striel AGM-114R2 Hellfire II, 20 laserom navádzaných bômb GBU-12 a 30 bômb GBU-38.[23]

USA

United States Air Force – k marcu 2014 bolo americkému letectvu dodaných 163 lietadiel, z čoho bolo 143 prevádzkyschopných. Do roku 2019 by USAF mali obdržať celkovo 343 strojov.[24]

Špecifikácie
MQ-9 Reaper

Hlavné charakteristiky

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 482 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 310 km/h
  • Dolet: 1 852 km
  • Dostup: 15 240 m
  • Operačná výška: 7 500 m
  • Výdrž: 30 hodín/14 hodín (s plnou výzbrojou)

Výzbroj
  • Rakety vzduch-zem:
    • AGM-114 Hellfire
  • Bomby:

Referencie
  1. MQ-9 Reaper
  2. Predator B RPA
  3. MQ-9 Reaper Hunter/Killer UAV
  4. Walkaround General Atomics MQ-9 Reaper
  5. Mission complete: Reapers finish base security role in Afghanistan
  6. 3 Injured in Roadside Bomb Attack Outside Bagram, Afghanistan
  7. Skynet military launch is delayed
  8. RAF ready for Reaper fleet boost, confirms expeditionary plan
  9. U.S. Deploys Drones Against Somali Pirates
  10. RAF Reaper performs first Hellfire strike in Iraq
  11. Islamic State conflict: Two Britons killed in RAF Syria strike
  12. RAF uses Brimstone missiles against Islamic State in Syria
  13. UK military operations in Syria and Iraq
  14. U.S. strike believed to have killed ‘Jihadi John,’ Islamic State executioner
  15. Americký MQ-9 Reaper Block 5 má za sebou bojový debut proti ISIS
  16. U.S. Strike in Iraq Kills Qassim Suleimani, Commander of Iranian Forces
  17. French Air Force gets third Reaper UAV
  18. Netherlands to field four MQ-9 Reaper drones by 2017
  19. The Netherlands – MQ-9 Reapers
  20. Spain To Buy Four MQ-9 Reapers for $168.2 Million
  21. Germany, Italy make initial requests for MQ-9 Reaper
  22. Italy Might Reap Two More MQ-9 UAVs
  23. U.S. government approves Italy's request to arm its drones
  24. MQ–1 Predator / MQ–9 Reaper
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.