Generácia Y

Za tých, ktorí túto generáciu označili ako „Millenials“ sa považujú spisovatelia a amatérski historici, William Strauss a Neil Howe.[2] V roku 1987 ním označili deti narodené v roku 1982 potom ako u nich začala predškolská výchova. Médiá vtedy poukazovali na skutočnosť, že v novom Miléniu bude tento ročník prvým, ktorý absolvuje maturitné skúšky.[3] Písali tak o tejto kohorte vo svojich knihách Generations: The History of America's Future, 1584 to 2069 (1991)[4] a Millennials Rising: The Next Great Generation (2000).[3]

V auguste 1993 v editoriáli časopisu Advertising Age (alebo Ad Age), ktorý poskytuje správy, analýzy a dáta o marketingu a médiách, sa zmieňovali o „Generácii Y“. Zaraďovali do nej jedenásťročnú a mladšiu mládež, ako aj teenagerov z nadchádzajúcich desiatich rokov, ktorí boli definovaní ako odlišní od Generácie X.[5][6] V roku 2012 Bruce Horovitz pripustil, že termín „Millenials“ je presnejší ako „Gen Y“,[2] načo aj v Ad Age pripustili, že označenie „Generácia Y“ bolo náhradou predtým ako sa presnejšie identifikovala táto kohorta.[7] Niekedy sú Millenials nazývaní aj „Echo Boomers“.[8] Je to preto, lebo sú potomkami generácie „Baby boomerov“, ako aj pre nárast pôrodnosti, ktorý sa prejavil hlavne od začiatku 80. do polovice 90. rokov 20. storočia. Bol odrazom nárastu pôrodnosti generácie ich rodičov. V Spojených štátoch takáto pôrodnosť dosiahla vrchol v auguste 1990[9][10] a aj v rozvinutých krajinách, no bola zbrzdená trendom znižovania štandardnej početnosti rodín.[11][12] Sociológ Elwood Carlson v knihe The Lucky Few: Between the Greatest Generation and the Baby Boom túto kohortu nazýva aj „New Boomers“.[13]

Psychologička Jean Twengeová v knihe Generation Me: Why Today’s Young Americans Are More Confident, Assertive, Entitled—and More Miserable Than Ever Before (2006, resp. 2014), označuje Generáciu Y ako „Generation Me“.[14][15] V roku 2013 mal týždenník Time na svojej titulke Millennials: The Me Me Me Generation.[16] Iný týždenník, Newsweek, použil termín „Generation 9/11“, pričom odkazoval na to, že sa jedná o mládež, ktorá mala počas udalostí okolo 11. septembra 2001 od 10 do 20 rokov. Prvýkrát takto na túto generáciu poukázal na titulke dňa 12. novembra 2001.[17] Alternatívne názvy tejto generácie sú aj „Generation We“,[18] „Global Generation“, „Generation Next“[19] a „Net Generation“.[20]

Generácia Y v Číne je všeobecne nazývaná ako generácia 80., či 90. rokov. V roku 2015 na konferencii v Šanghaji, ktorú organizoval americko-čínsky inštitút Univerzity Južnej Kalifornii, boli po prieskumoch Millennials v Číne identifikovaní v porovnaní s rovesníkmi v USA ako odlišní.[21] zistené boli odlišnosti v ich manželskom spolunažívaní, veku pri plodení potomkov, spôsobe staroslivosti o deti, v životných a profesijných ambíciách a tendenciách k dobrovoľnosti a k ich aktivitám.[22]

Začiatok tejto generácie je menšou skupinou demografov a výskumných pracovníkov definovaný od polovice do konca 70. rokov 20. storočia: napríklad finančná spoločnosť Synchrony Financial tento štart odhaduje na rok 1976,[23][24] nezisková organizácia zameraná na túto skupinu, Mobilize.org, stanovuje rozpätie 1976–1996,[25] podľa posťovne MetLife sú určené roky narodenia Millenials od roku 1977 po rok 1994,[26] a podľa štatistického systému Nielsen Media Research je to medzi 1977–1995.[27][28] Majorita výskumníkov a demografov stanovuje štart tejto kohorty na začiatok 80. rokov a jej záver dáva na polovicu 90. rokov 20. storočia. Austrálsky inštitút pre prieskum trhu a sociálny výskum, McCrindle Research[29] pracuje u tejto generácie s rokmi 1980–1994. V roku 2013 v správe medzinárodnej siete poradenských spoločností, PricewaterhouseCoopers,][30] a aj v analýzach od konzultačnej spoločnosti Edelman Berland[31] sú stanovené roky 1980–1995. Gallupov ústav,[32][33][34] marketingové prieskumy od Eventbrite,[35][36] či prieskumy spoločnosti Dale Carnegie Training,[37] pracujú pre Generáciu Y s rokmi 1980–1996. Medzinárodná sieť poradenských spoločností Ernst and Young určuje roky 1981–1996.[38] Americká nadnárodná poradenská firma pre ľudské zdroje, Manpower Group stanovuje rozsah na roky 1982–1996.[39]

Rozdiely sú aj v záverečnom ohraničení tejto generácie, ktoré niektoré zdroje stanovujú na koniec 90. rokov až prvé roky 21. storočia. Globálna investične banková spoločnosť, Goldman Sachs,[40] analytici z Resolution Foundation,[41][42] či v roku 2013 titulka časopisu Time[43] za Generáciu Y (Millenials) označili tých, ktorí sa narodili medzi rokmi 1980–2000. SYZYGY, digitálna agentúra, ktorú spoluvlastní londýnska nadnárodná reklamná spoločnosť, WPP, stanovuje pre Millenials roky 1981–1998,[44][45] Federálny štatistický systém USA, United States Census Bureau, udáva rozpätia rokov narodení v tejto kohorte na roky 1982–2000.[46] Americký inštitút pre výskum verejnej mienky, Pew Research Center označuje ako „Millennials“ tých, ktorí sa narodili od roku 1981, pričom túto generáciu ešte nemajú časovo uzavretú.[47][48]

Demografi William Straus a Neil Howe definujú Millenials ako tých, čo sa narodili medzi rokmi 1982–2004.[2] Howe označuje ich hranicu ku Generácii Z za predbežnú, lebo podľa neho sa bude dať urobiť jej presnejšie stanovenie potom, ako sa od nej nasledujúca kohorta historicky oddelí. Podľa neho Generácia Y, ktorá začína v roku 1982 by sa mohla oddliť od ďalšej niekde okolo rokov 2000-2006.[49] Profesor Elwood Carlson v roku 2008 v knihe The Lucky Few: Between the Greatest Generation and the Baby Boom píše, že Millenials sú generáciou, ktorá sa rodila medzi rokmi 1983–2001. V roku 1983 to začalo zvýšením pôrodnosti a končilo to politickými a sociálnymi výzvami, ktoré spôsobili útoky z 11. septembra 2001.[13] V roku 2016 organizácia Public Interest Research Group ohraničila Generáciu Y medzi roky 1983-2000.[50][51][52] V roku 2016 americká televízia v rámci 33. série Survivor (Kto prežije) zorganizovala súťaž medzi Millenials (tvorili ich ročníky: 1984 až 1997) a Generáciou X (tvorili ich ročníky: 1963 až 1982).[53]

Pri krajných ročníkoch (z konca 70., či začiatku 80. rokov 20. storočia) sa vďaka presahu môže stať, že pri definíciách sa niektoré individuality môžu identifikovať aj so susednou generáciou.[54][55][56][57] Niektorým z týchto prahových skupín sa v angličtine dávajú mená ako „Xennials“, „The Lucky Ones“, „Generation Catalano“ a „Oregon Trail Generation“.[57][58][59][60][61]

Demografi William Strauss a Neil Howe veria, že každá z generácií ma svoje spoločné vlastnosti, ktoré im v štyroch opakujúcich sa cykloch definujú základný charakter. Podľa ich hypotéz predpovedali, že Generácia Y sa bude so silným zmyslom pre lokálne i globálne spoločenstvo viac podobať občiansky zmýšľajúcej Veľkej Generácii.[3] Milleniálnej kohorte pripisujú sedem základných vlastností: detailizmus, izolovanosť, smelosť, orientáciu na tím, dôraz na konvencie, nátlakovosť a presadzovanie sa. Arthur E. Levine, autor knihy When Hope and Fear Collide: A Portrait of Today's College Student, označuje tieto generalizované označovania za stereotypy.[62]

Výskum, ktorý robili Strauss a Howe je považovaný za významný, no aj oni majú svojich kritikov.[62] Psychologička Jean Twengeová hovorí, že tvrdenia Straussa Howeho sú príliš deterministické, neoveriteľné a nepodložené pádnymi dôkazmi. V svojej publikácii Generation Me (2006), spája Millennials s mladšími členmi Generácie X a nazýva ich „Generation Me“.[63] Twengeová Generácii Y prisudzuje vlastnosti ako je dôvera a tolerancia, ale aj ich náklonnosť k privlastňovaniu a narcizmu. Podkladom je výsledok prieskumov, ktorý u dospievajúcich až dvadsaťročných jedincov potvrdil v porovnaní k predchádzajúcim generáciám vyšší stupeň egoizmu. Chce poznať prognózy Straussa a Howeho, ktoré túto generáciu dovedú k občianskemu zmýšľaniu.[64][65]

Štúdia od SYZYGY z roku 2016, namerala Generácii Y v Spojených štátoch vyšší index Narcissistic Personality Inventory (NPI). Zistilo sa, že dospelí Millenials majú o 16% viac sebeckosti v porovnaní s ostatnými dospelými generáciami, pričom mužov s týmto výsledkom bolo viac ako žien. Štúdia skúmala dva typy narcizmu: grandiózny narcizmus, opísaný ako „narcizmus extrovertov, ktorý sa vyznačuje potrebou pútať pozornosť, moc a dominanciu“ a zraniteľný narcizmus, opísaný ako „introvertný narcizmus, t.j. sebectvo, ktoré je charakterizované akútnou potrebou nárokov a ochrany.“[44][45][66]

Štúdia „Monitoring the Future“, ktorú vykonáva od roku 1975 Michiganská univerzita a výskum American Freshman, ktorý od roku 1966 pri testovaní nových študentov vedie Výskumný ústav vyššieho vzdelávania v UCLA registrovali, že došlo k nárastu študentov, ktorí preferujú ako dôležitý atribút bohatstvo: narastal zo 45% u Baby Boomers, 70% pri Gnenerácii X, na 75% pri Generácii Y (Millenials). Percentuálne klesol pocit zamerať sa na politické otázky z 50% u Baby Boomers, 39% pri Gnenerácii X a na 35% u Millenials. Pojem „filozofie rozvoja zmysluplného života“ klesol najhlbšie od 73% u Baby Boomers na 45% u Millenials. Ochota zapojiť sa do riešenia otázok ochrany životného prostredia padla z 33% u Baby Boomers na 21% pri Millennials.[67]

V roku 2013 v prieskume Pew Research Poll zistili, že 84% Millenials, ktorí mali v tom čase medzi 18-32 rokov boli za legalizáciu užívania marijuany.[68] V marci roku 2014, Pew Research Center vydali správu o tom, ako „Millennials dospievajú“ sú „oddelení od inštitúcií a prepojení s priateľmi“.[69][70] Správa hovorí, že Millennials sú vo víziách o budúcnosti Ameriky o niečo optimistickejší ako staršie generácie. Zistili, že 49% z nich očakáva lepšie časy a sú prvými v modernej dobe, ktorí vo zvýšenej miere berú študentské pôžičky a majú najvyššiu úroveň nezamestnanosti. V roku 2015 v Pew Research Center robili výskum o generačných identitách, z ktorej vzišlo, že majorita z Generácie Y nechce aby bola označovaná ako „Millenial“.[71]

Fred Bonner z Rutgers University v New Jersey, autor publikácie Diverse Millennial Students in College: Implications for Faculty and Student Affairs, je presvedčený že veľa zistených faktov o Generácii Y má svoje opodstatnenie, no platia hlavne pre bežných ľudí bielej pleti, ktorí vyrastali pod patronátom rodičov v normálnych až nadštandardných životných podmienkach. Hispánski študenti a študenti čiernej pleti na tejto univerzite sa nestotožňovali s týmito charakteristikami. To isté platí aj pre iné sociálno-ekonomické skupiny. Ostatné ekonomické skupiny často nevykazujú rovnaké vlastnosti bežne prisudzované tejto generácii. „Nie je to tak, že veľa týchto rodičov sa nechcú o svoje deti starať,“ dodáva, „ale často na to nemajú dostatok času, zdrojov a sociálny, či kultúrny kapitál.“[62]

V knihe Fast Future autor David Burstein opisuje prínos Generácie Y do sociálnych zmien ako „pragmatický idealizmus“ s veľkou túžbou urobiť svet lepším, v kombinácii s pochopením, že nato aby to dokázali treba skôr vybudovať nové inštitúcie, než sa o tom pokúšať s existujúcimi.[72]

• Zbierka správ, článkov a reportáží o generácii Y (po anglicky)