Gašpar Mária gróf zo Šternberku

Gašpar Šternberk sa narodil v starobylom, ale nie príliš bohatom českom šľachtickom rode Šternberkov ako ôsme a posledné dieťa a tretí syn Jána zo Šternberku a Anny Jozefy rodenej grófky Krakovskej z Kolovratov. V mladosti túžil byť vojakom, potom sa však rozhodol (pod tlakom rodičov a bratov) pre cirkevnú kariéru. V jedenástich rokoch mu pápež Klement XIV. rezervoval miesto kanonika v kapitule vo Freisingu a neskôr aj v Regensburgu. Od mladosti prejavoval veľké nadanie pre štúdiá. Hovoril po česky, nemecky, francúzsky a po latinsky, neskôr sa ešte naučil povrchne po anglicky.

Študoval na pražskej univerzite filozofiu (1777-1779) a v Ríme teológiu (1779-1782), kde tiež prijal nižšie cirkevné svätenie. Učiteľmi bol hodnotený ako žiak veľmi schopný, ale tiež spurný a bez rešpektu k autoritám (presnejšie by asi bolo povedať, že si autority neurčoval podľa titulov). Na prelome rokov 1782/1783 odišiel do Regensburgu, kde mal stráviť významnú časť svojho ďalšieho života. Časť z neho ale (najmä v začiatku) dochádzal do Čiech, kde sa stýkal s okruhom vzdelancov okolo prírodovedca a lekára Johanna Mayera.

28. júna 1785 sa stal kanonikom regensburgskej kapituly a krátko potom prijal tonzúru a svätenie subdiakona. O rok neskôr sa stal dvorným komorníkom a radcom regensburgského biskupa a spravoval biskupské lesy a roku 1788 sa stal kanonikom aj vo Freisingu a správcom všetkého biskupského majetku.

V roku 1789 mu zomrel najstarší brat Ján, v roku 1790 matka. V roku 1790 sa tiež začal trochu zaujímať o prírodnú vedu, k čomu ho inšpirovalo založenie Regenburgskej Botanickej spoločnosti Jacobom Christianom Schäfferom. Hlbší záujem o ňu začal prejavovať ale až neskôr, od roku 1795 sa pravidelne zúčastnil jej schôdzí a príspieval do ňou vydávaných Botanisches Taschenbuch, v roku 1800 sa stal riadnym členom. Začal súkromne študovať botaniku, v ktorej mu bol prvým učiteľom Charles Jeunet Duval. Cirkevná a politická kariéra však bola v tomto období stále na prvom mieste, aj keď mu v mnohých ohľadoch pomáhala, pretože mu jeho politické známosti a cesty do zahraničia umožnili zoznámiť sa s mnohými veľkými prírodovedcami, najmä vo Francúzsku.

Mal pred sebou sľubnú cirkevnú kariéru, ale po neúspechu diplomatickej misie v Paríži v rokoch 1804 až 1805 zložil cirkevné úrady a prijal miesto riaditeľa vedeckých ústavov v Regensburgu, kde založil botanickú záhradu, ktorá však bola zničená už za vojnového ťaženia roku 1809. Počas pobytu vo Francúzsku sa zoznámil s Alexandrom von Humboldtom a elitou francúzskych paleontológov a botanikov. Z vedeckých výprav, zvlášť do bavorských Álp, vyťažil latinskú prácu Prehľad lomikameňov v obrazoch. Krátko nato zdedil po staršom neženatom bratovi Joachymovi, rovnako zanietenom prírodovedcovi, panstvo Radnice v západných Čechách. Pri svojom sídle zriadil opäť botanickú záhradu a v novo otvorených uhoľných baniach vyhľadával skameneliny pravekých rastlín.

Po nemecky a vzápätí aj po česky vydal Pojednanie o rastlinopise v Čechách a v rokoch 1820 - 1838 vychádzalo spoločné dielo Gašpara zo Šternberku, Karla Bořivoja Presla a Augustina Cordu - Pokus o zemepisne botanicky popísanie pravekého rastlinstva. O jeho preklad z nemčiny do francúzštiny sa postaral Gašparov učiteľ François Gabriel de Bray. Roku 1818 bol Gašpar zo Šternberku zvolený za predsedu Spoločnosti pre založenie Českého vlasteneckého múzea, ktorému odkázal svoju knižnicu aj paleontologickú zbierku. Ujal sa rovnako usporiadania herbára českonemeckého cestovateľa, podnikateľa a prírodovedca Tadeáša Haenkeho, ktorý herbár priviezol z Latinskej Ameriky.

Zomrel po niekoľkých mŕtviciach na svojom březinskom zámku. Jeho smrťou vymrela leopoldovská vetva rodu.

• Pamäti (1868 ich vydal František Palacký, 1909 je potom ako kritické vydanie doplnené o rôzne verzie a vyškrtnuté pasáže zo Šternberkovej pozostalosti vydal Vladimír Helekal).
• niekoľkokrát vydaná bola jeho rozsiahla korešpondencia s Goethem (1820-1832)

• The Sternberg Project
• Science History of Palaeobotany and Renowned Palaeobotanists

• Jiří Majer: Kašpar Šterberk, Academia, Praha 1997, ISBN 80-200-0605-2
• Claudia Schweizer: Johann Wolfgang von Goethe und Kaspar Maria von Sternberg, Münster 2004, ISBN 3-8258-7579-2