Alexander von Humboldt

Alexandrov otec Alexander Georg von Humboldt patril k prominentnej pomoranskej rodine a bol majorom v pruskej armáde. Za svoje služby v armáde počas sedemročnej vojny bol odmenený miestom kráľovského pokladníka. V roku 1766 sa oženil s Máriou Elisabeth von Colomb, vdovou po barónovi von Hollwede. Mali dvoch synov: Wilhelma a Alexandra.

Už od detstva ho lákalo štúdium prírodných vied a túžba po poznaní cudzích končín. Predurčený však na politickú kariéru, študoval 6 mesiacov finančníctvo na Univerzite vo Frankfurte nad Odrou o rok neskôr začal štúdiu v Göttingene, kde mal naňho značný vplyv botanik Georg Forster, ktorý ho naučil poznávať prírodu a vzbudil v ňom túžbu po cestovaní a poznávaní cudzích končín. Ďalšou Humboldtovou výhodou bolo, že bol finančne nezávislý a ako súkromný bádateľ sa mohol plne oddať vede.

Výskumu sa venoval priamo v teréne a navyše i v rozličných končinách sveta: v rokoch 1799 - 1804 navštívil Južnú a Strednú Ameriku, v roku 1829 precestoval nielen európske Rusko, ale prekročil aj pohorie Ural a dostal sa až k pohoriu Altaj. Na spiatočnej ceste zašiel až ku Kaspickému moru. Na ceste po Južnej Amerike sa istý čas plavil na Darwinovej lodi Beagle.

Pre geografiu mala mimoriadny význam už jeho americká cesta, ktorá razila nové smery cieľom a metódam vedeckého bádania. Ako prvý dokázal z pozorovania jednotlivých javov vytvoriť celkový obraz. Pri výskume zistil ubúdanie magnetickej intenzity od magnetických pólov smerom k rovníku, popísal studený juhoamerický prúd (nazvaný po ňom ako Humboldtov alebo tiež Peruánsky prúd), príčiny pasátov, zmeny teploty s narastajúcou výškou, povahu zemetrasení, spoznal reťaze vnútroázijského pásma a spolu s Aimé Bonplandom určil vyše 3000 druhov nových rastlín. Položil základy k náuke o vulkanizme, zemskom magnetizme a zemepise rastlinstva. Prvý použil pri výskume barometrické metódy merania výšok. Dokázal tiež, že rôzne formy života sú podmienené polohou. Zmienil sa o probléme snežnej čiary, podal nový výklad o horstvách strednej Ázie a zistil taktiež nížinný charakter Sibíri.

Za svojho života napísal veľa publikácií. V diele „Examen critique“ si všímal dejiny rozvoja geografického obzoru, predovšetkým výskumu Ameriky. Po návrate z americkej cesty spracoval za prispenia trinástich bádateľov z najrôznejších odborov rozsiahly materiál, ktorý získal. Všetko zhrnul v 30-zväzkovom diele „Voyage aux régions équinoxiales du Nouveau Continent fait dans les annés 1799-1804 par Alexander de Humboldt et Aimé Bonpland“. V diele „Ansichten der Natur“ jedinečne popisuje prírodu podľa vlastných zážitkov tak, ako ju v Amerike spoznal. Súhrnom prírodovedeckého vedenia vtedajšej doby sa stal jeho „Kosmos, Entwurf einer physischen Weltbeschreibung“, ktorý vyšiel v piatich zväzkoch v rokoch 1845-1862.

Humboldt tak geografiu celého sveta obohatil vo veľkej miere. Tešil sa zaslúženému uznaniu už za jeho života a tak keď ako deväťdesiatročný 6. mája 1859 v Berlíne odchádzal zo života, zanechal za sebou dokonalé a uzavreté dielo ako odkaz do vienka ďalším generáciám bádateľov, ktorým položil pevné a trvalé základy k modernej geografickej vede.

Humboldtove meno nesie juhoamerický studený prúd, ľadovec, zátoka, pohorie, niekoľko rastlín a dokonca i miesta, na ktorých nikdy nebol ako Humboldtova rieka či mesto v Severnej Amerike.

Na náhrobok nad Humboldtovým hrobom bol umiestnený nápis:

v preklade: Keďže pochopil a spoznal všetko, čo sa pohybuje v svetle, zostúpil do tmy, aby aj tam bádal."

• WULF, Andrea: Vynález přírody : Dobrodružství zapomenutého objevitele Alexandera von Humboldta. Praha : DOBROVSKÝ, 2016. 530 s. ISBN 978-80-7390-416-6

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander von Humboldt
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alexander von Humboldt