Görgeiho tunel
Görgeiho tunel[1] (iné názvy: Görgeyho tunel, Gergelyho tunel, Gergeliho tunel) je tunel, prekonávajúci vrcholovú časť hrebeňa Kremnických vrchov v sedle Tunela.[2] V súčasnosti slúži ako turistická atrakcia, uľahčujúca prechod značeným chodníkom cez hrebeň.
| Görgeiho tunel (Gergelyho tunel) | |||
| tunel | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj, Žilinský kraj | ||
| Okresy | Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice | ||
| Prechod cez | pohorie Kremnické vrchy | ||
| Nadmorská výška | cca 1 150 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°44′56″S 18°59′52″V | ||
| Dĺžka | cca 30 m | ||
| Počet tubusov | 1 | ||
| Staviteľ | Turzovsko-fuggerovská spoločnosť | ||
| Výstavba | 14. storočie | ||
| Pre verejnosť | prístupný | ||
| Prístup | po  značke zo Skalky | ||
 Poloha tunela v rámci Slovenska  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Tunel sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Žilinského kraja a okresov Banská Bystrica, Žiar nad Hronom a Turčianske Teplice. Leží na pomedzí chotárov obcí Tajov, Turček a Krahule, pod sedlom Tunel. Prechádza ním červeno značený chodník zo Skalky, ktorý sa pripája na hlavnú hrebeňovku a chodník do Tajova.[2]
Stavba
Tunel bol vybudovaný pravdepodobne v 14. storočí na starej, tzv. Zlatej ceste, spájajúcej Banskú Bystricu s Kremnicou.[3] Turzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá potrebovala skrátiť cestu medzi banskými mestami, dala vybudovať popod hrebeň Kremnických vrchov tunel, čím sa zjednodušila doprava rúd do Kremnickej mincovne.[4] Tunel bol využívaný aj počas vojenských akcií a niekoľkokrát bol zničený a neskôr obnovený. Využívaný bol i po útlme ťažby rúd a horskou cestou je zdokumentovaný presun povstalcov Gabriela Betlena či cisára Jozefa II.
Meno však dostal po generálovi Arturovi Görgeiovi, veliteľovi maďarských vojsk počas uhorskej (maďarskej) revolúcie v rokoch 1848 – 1849, ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom.[5] Görgei vydal 24. januára 1849 rozkaz: prejsť cez Skalku a spomínaným tunelom do Banskej Bystrice. Pod jeho osobným velením, zanieteného vojvodcu spod Tatier (Görgei bol narodený pri Kežmarku) vojaci hore dolinou tlačili kanóny a koče naplnené cenným materiálom, aj zlatom. Dialo sa to za treskúcich mrazov. Keď prišli k tunelu, museli ho prečistiť a podoprieť rúcajúce sa steny. Potom ich čakala ešte strastiplnejšia strmá cesta s poľadovicou dole. Odvážnym však šťastie praje. Cestou okolo hôr je to až 60 kilometrov. Maďari sa takto vyhli cisárskym vojskám a do B. Bystrice sa dostali 25. januára.[6]
Horskú cestu ako výraznú skratku využívali po stáročia aj pútnici, smerujúci do Starých Hôr.[3] V novodobých časoch tunel poskytol na konci 2. svetovej vojny vhodnú cestu pre dopravu zlata a cenností z Kremnice do Banskej Bystrice, ktoré sa stali základom národného pokladu.[5][1]
Súčasnosť
Po opakovanom zavalení a následných opravách[1] bol turistickými spolkami obnovený a v súčasnosti je už bezpečný. Má dĺžku cca 30 metrov, vedie ním značkovaný chodník z Tajova na Skalku a v jeho blízkosti je vybudovaný altánok.
Referencie
- Gőrgeiho tunel na Skalke [online]. rail.sk, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- Global24 s.r.o.. Gergelyho tunel – tip na jednodňový výlet plný historických udalostí [online]. ziar.dnes24.sk, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- Vladimír Sklenka: Cesta na Skalku cez Görgeyho tunel [online]. bystricoviny.sk, 2018-07-05, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- Görgeyho tunel [online]. vypadni.sk, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- Artúr Görgei: Spišský Nemec, hrdina a zradca maďarského národa [online]. Pravda.sk, 2018-01-30, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.