František Gibala

• v roku 1914 mu zahynul na fronte počas I. svetovej vojny otec, detstvo prežil striedavo v Krajnej Poľane, Prešove a Klátovej Vsi kde dokončil vtedajšiu ľudovú školu. Už vtedy veľa kreslil a pokúšal sa tvoriť svoje prvé sochárske práce
• meštianku úspešne ukončil roku 1928 v Prešove. Odtiaľ odchádza do Čiech, kde v roku 1932 ukončil štúdium kameňosochárstva. Od roku 1933 do roku 1937 študoval na Akadémii výtvarných úmení v Prahe kde už počas štúdia vytvoril celý rad pozoruhodných diel
• členom Spolku slovenských umelcov sa stal v roku 1936
• v Paríži roku 1938 absolvoval štipendijnú cestu, potom v roku 1939 pôsobil v Bratislave a Prešove. V roku 1940 sa s matkou natrvalo presťahoval do Bratislavy
• oženil sa v roku 1942, úspešne pracuje na monumentálnej tvorbe a vytvoril aj celý rad portrétov. V roku 1972 získal titul "Zaslúžilý umelec" a bol o ňom nakrútený televízny film. V roku 1987 zomrel v Bratislave[2]

• 1928 – 1932 – Státní průmyslová škola sochařská a kamenická, Hořice v Podkrkonoší
• 1933 – 1937 – Akademie výtvraných umění, Praha – prof. Bohumil Kafka
• 1938 v Paríži absolvoval štipendijnú cestu

• 1934 až 1936 – vytvoril model pomníka A. Kmeťa v Banskej Štiavnici; Vytvoril diela: Dojenie ovce, Pastierici kôz, Štrajk v Karpatoch, Tragédia na Dyji, Samovražda na koľajniciach
• 1937 – pre mesto Trebišov začína pracovať na pomníku generála Milana Rastislava Štefánika
• 1938 – jeho portrét hlavy dievčaťa „Erika G“ bol vybraný pre Výstavu slovenského umenia v New Yorku a Moskve
• 1940 – pamätník s bustou Jána Palárika v Rakovej
• 1941 – získal Cenu J. Kupeckého za reliéf „Cesta na Golgotu“
• 1943 – pre mesto Prešov pracuje na sochách – Justícia, Zákon, Zima, Leto
• 1947 – pre mesto Levoča vytvára pomník Ľudovíta Štúra
• 1950 – vytvoril dielo „Útek z horiacej obce“, ktoré je umiestnené v obci Zlatá Baňa; začal pracovať na pamätníku Slovenského národného povstania pre mesto Vysoké Tatry
• 1955 až 1956 – vytvoril viac pôsobivých portrétov ako napríklad: Ľudo Ondrejov, J. Záborský, E. Rákoši, Slovenské dievča z Veľkého Bielu
• 1959 – dokončil pamätník pre obec Tokajík – Návrat do vyvraždnej obce
• 1960 – socha Janka Kráľa bola navrhnutá na umiestnenie do Sadu Janka Kráľa v Bratislave
• 1960 až 1971 – svojimi dielami dotvára prvky modernej architektúry napr.: „Ráno“ pre Dom služieb v Sladkovičove (1961), „Ženské torzo“ pre nemocnicu v Humennom (1966), pomník S. Mikovínyho v Bratislave (1967)

Okrem týchto vytvoril aj ďalšie sochárske diela, ktoré sa nachádzajú najmä na Slovensku. Okrem toho je autorom mnohých pamätných tabúľ a množstva pamätníkov (Prešov, Košice, Trenčín, Bratislava, Svidník…), búst a súsoší. Známe je jeho súsošie Cyrila a Metoda v obci Branč okres Nitra. Pri príležitosti 100. výročia zrušenia poddanstva 30. 10. 1949 slávnostne odhalili sochu Ľudovíta Štúra v Levoči.

Krajské múzeum v Prešove k 100. výročiu narodenia sochára Františka Gibalu v čase od 4. 4. do 31. 8. 2012 zorganizovalo výstavu jeho vybraných diel.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Gibala

• http://87.197.96.146/cgi-bin/libris.pl?tag=wdesk&num=7212
• http://www.snk.sk/?sochy_stur
• http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=26.8.2004/16269HI
• Diela Františka Gibalu v SNG

• 
  Janko Kráľ v sade Janka Kráľa, Bratislava
• 
  Svätý František v Záhrade umenia, Prešov
• 
  Alegória Leto, Prešov
• 
  Alegória Zima, Prešov
• 
  Alegória Ľudová justícia, Prešov
• 
  Alegória Zákon, Prešov
• 
  Útek z horiacej obce, Zlatá Baňa
• 
  Oslobodenie, Vysoké Tatry
• 
  Návrat do vypálenej obce, Tokajík
• 
  Návrat do vypálenej obce – detail, Tokajík
• 
  Pamätník na trenčianskej Brezine, sochárske práce sú dielom Fera Gibalu
• 
  Sochárske práce na východnej časti pamätníku sú dielom Fera Gibalu