František Forgáč (1560 – 1615)

Narodil sa vo významnej uhorskej šľachtickej rodine Forgáčovcov, z jej haličskej vetvy, ako syn Šimona Forgáča a jeho manželky Uršuly Pempflinger.[3] Presný dátum a miesto narodenia nie sú známe, v literatúre sa uvádza rok 1566[4][2], ale aj 1560[5]. Pod vplyvom svojho strýka Františka Forgáča, veľkovaradínskeho biskupa, prestúpil už v detskom veku z luteránskej na katolícku vieru.

Teologické štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v Ríme, kde bol pod veľkým vplyvom Roberta Bellarmina. Istý čas zvažoval aj vstup do rehole jezuitov. Z Ríma si po štúdiach údajne priniesol kópiu obrazu Panny Márie z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, ktorú umiestnil v trnavskom kostole sv. Mikuláša. Tento obraz sa neskôr stal známym ako Trnavská Panna Mária a pripisujej sa jej zázračné slzenie v rokoch 1663 a 1708, ako aj zastavenie morovej epidémie v roku 1710.[6]

Po návrate do Uhorska bol v roku 1586 menovaný za ostrihomského kanonika a v roku 1587 za vesprémskeho biskupa, ale pravdepodobne tento úrad nikdy neprevzal. V roku 1596 bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa, Svätá stolica však menovanie potvrdila až v roku 1599 a za biskupa bol vysvätený 30. apríla 1600.[7]

Pre posilnenie protireformácie povolal do Uhorska opätovne jezuitov a medzi jeho najbližších spolupracovníkov sa dostal aj Peter Pázmaň. V roku 1606 sa stal kráľovským kancelárom a 4. júla 1607 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a Rudolf II. ho vymenoval za kráľovského miestodržiteľa.

V roku 1611 zvolal do Trnavy cirkevný snem. Jezuitom venoval v roku 1615 v Trnave budovu bývalého dominikánskeho kláštora pre zriadenie kolégia.

Zomrel 15. októbra 1615 v Sklených Tepliciach[2][pozn 2] a pochovaný bol vo svätyni Dómu sv. Mikuláša v Trnave. Jeho honosný epitaf bol na začiatku 19. storočia prenesený zo svätyne do severnej lode, do kaplnky sv. Alžbety.[6]

1. Viczián () pri mene Františka Forgáča uvádza titul grófa, takisto je titulovaný aj na Rugendasovej medirytine. Gudenus (2005) (a v súlade s ním aj Marek ()) však uvádzajú zisk grófskeho titulu pre haličskú vetvu Forgáčovcov až v roku 1640 pre Adama Forgáča (Františkovho synovca).
2. Viczián () uvádza 16. október vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom).

1. Gudenus, János József (2005) (maď.), A magyarországi főnemesség XX. századi genealógiája, I, [CD-rom]. Budapest: Heraldika; Arcanum, ISBN 963 234 313 1
2. Marek, Miroslav, „Forgách 4“, Genealogy Index, http://genealogy.euweb.cz/hung/forgach4.html#EZ, dost. 2014-11-4
3. Radváni, Hadrián; Dobšovič, Mário (2011), Kubinec, Marcel, ed., Bazilka svätého Mikuláša v Trnave, Trnava : Bratislava: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Mikuláša v Trnave : LÚČ, ISBN 8071148636
4. Viczián, János, „Forgách Ferenc“, in Diós, István (maď.), Magyar Katolikus Lexikon, Budapest: Szent István Társulat, http://lexikon.katolikus.hu/F/Forgách.html, dost. 2014-11-4

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Forgáč (1560 – 1615)

• VICZIÁN, János. Forgách Ferenc. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-11-04]. Dostupné online. (maď.)