František Barkóci (arcibiskup)

Pochádzal z významného uhorského rodu Barkóciovcov. Jeho otcom bol zemplínsky župan František (1650-1711); jeho starý otec, tiež zemplínsky župan, František (+ 1709) velil pluku husárov.

Gymnaziálne štúdium absolvoval v Košiciach, filozofiu na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát (1730). V roku 1734 skončil v Ríme teológiu a vysvätili ho za kňaza. Pôsobil ako farár a kanonik v Jágri, od roku 1740 ako spišský prepošt. V roku 1744 ho konsekrovali za jágerského biskupa, ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom sa stal v roku 1761. Bol to on, kto preniesol arcibiskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Pričinil sa aj o rekonštrukciu budovy, v ktorej dnes sídli Úrad vlády Slovenskej republiky - jeho rodový erb je na pilieroch vstupnej brány do areálu (z vonkajšej aj z vnútornej strany). Za zásluhy ho Mária Terézia vyznamenala veľkokrížom Radu sv. Štefana. Zároveň bol jedným zo sudcov sedmipanskej tabule. Bol aj literárne činný, tlačou vyšli jeho pastierske listy duchovenstvu a veriacim, okrem iného aj (v latinčine) Privítanie kráľovnej Márie Terézie v mene stavov zhromaždených na sneme v Bratislave, Bratislava 1764.

Zomrel 18. júna 1765 v Bratislave, kde je aj pochovaný v arcibiskupskej krypte Katedrály sv. Martina.[pozn 2]

Anton Sirmaj o ňom napísal: „Gróf František Barkóci zo Saky, dedičný pán z Pavloviec a Tovarného, jágerský biskup, dôverný radca jeho cisársko-kráľovského majestátu a radca výsostnej kráľovskej rady uhorského miestodržiteľ, sudca výsostného súdu siedmich stolíc, dedičný župan stolice Heveš a okolia Solnoku, administrátor v úrade najvyššieho župana Zemplínskej stolice od roku 1756 až do roku 1757. Jeho očividné zásluhy ako kniežaťa svätej ríše rímskej a prvého muža v oboch štátoch boli také, že ani veky ich nezabudnú.“[5]

1. V rôznych zdrojoch sa uvádzajú rôzne lokality narodenia, ktoré sú ale všetky v blízkej vzdialenosti od seba. Encyklopedia Beliana[1], Biografický lexikón Slovenska[2] a Wurzbach (1868) spomínajú hrad Čičava, Viczián () udáva Tovarné. Podľa maďarskej a talianskej wikipédie sa narodil v Podčičve (podhradie hradu Čičva, dnes súčasť obce Sedliská). Internetová databáza katolíckej hierarchie catholic-hierarchy.org[3] spomína neznámu lokalitu Dobriensis. Na webovej stránke obce Čičava sa František Barkóczy spomína ako miestny rodák, bez uvedenia relevantného zdroja.[4]
2. Na cínovom sarkofágu s arcibiskupským erbom je vyrytý nápis: CELSISSIMUS AC REVERENDISSIMUS S: R. I. PRINCEPS DD: FRANCI // SCUS E COMITIBUS BARKOCZY DE SZALA PERPETUUS IN PALOCZ // ECCLESIAE METROPOLITIANAE STRIGONIENSIS ARCHIEPISCOPUS // SACRAE SEDIS APOSTOLICAE LEGATUS NATUS PRIMAS REGNI // HUNGARIAE EIUSDEMQVE SUMMUS SECRETARIUS CANCELARIUS // INSIGNIS ORDINIS EQVITUM S: STEPHANI REGIS HUNGARIAE // APOSTOLI MAGNAE CRUCISQUE ET TOTIUS ORDINIS PRAELATUS // INCLYTI COMITATUS STRIGONIENSIS SUPREMUS ET PERPETUUS // TATUM INTIMUS ACTUALIS STATUS ET EXCELSI CONSILY LOCUMTENEN // REGY HUGARICI CONSILIARIUS NEC NON UNUS E IUDICIBUS TABULAE // SEPTEMVIRALIS // NATUS A: MDCCX. DIE XV octobris // DENATUS A: MDCCLXV DIE XVIII IUNY // SEPULTUS A: MDCCLXV DIE XI AUGUSTI.

1. Barkóciovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 615.
2. BARKÓCI, František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 234-235.
3. Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org
4. Odhalenie pamätnej tabule v Čičave
5. SZIRMAY, Antonius. Notitia Historica Comitatvs Zempleniensis. Buda : [s.n.], 1804. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. S. 319 §764. (lat.)

• Viczián, János, „Barkóczy Ferenc“, in Diós, István (maď.), Magyar Katolikus Lexikon, Budapest: Szent István Társulat
• Wurzbach, Constantin, von (1868), „Barkoczy, Franz Graf von“, Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, Wien: Verlag L. C. Zamarski, str. 159 - 160

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o František Barkóci (arcibiskup)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Barkóci (arcibiskup)

• Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung časť 1
• Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung časť 2
• Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org