Ferdinand Albín Pax

Dr. Ferdinand Albín Pax sa narodil v českom meste Dvůr Králové nad Labe, bol nemeckej národnosti. Po smrti jeho matky sa rodina presťahovala do Žacléřu (Schatzlar), ktorý sa nachádza na úpätí Krkonôš. Už v detstve chodieval s babkou do Krkonošských hôr a zamiloval si tamojšiu prírodu, hlavne kvetenu. Zaoberal sa však aj skamenelinami a hmyzom. Začína sa intenzívne a systematicky venovať hlavne štúdiu kveteny Krkonôš. Po skončení základnej školy študuje na gymnáziu v Kamiennej Góre (Landeshut), kde už v týchto rokoch publikoval svoje prvé floristické práce. V roku 1879 po skončení gymnázia nastúpil na univerzitu do poľského Vroclavu, kde sa venoval hlavne štúdiu botaniky a geológie, ale tiež matematiky, chémie a geografie. Už ako študent univerzity spracoval komplexne celé rastlinstvo Krkonôš a prispel svojím vedomosťami a informáciami o kvetene aj Emilovi Fiekovi pri jeho práci o flóre Sliezska.

V roku 1882 vyštudoval univerzitu a získal titul doktora filozofie. Zakrátko potom odchádza na prax do mesta Kiel v Nemecku, kde pod vedením profesora Adolfa Englera pracuje ako odborný asistent v botanickom inštitúte Kielskej univerzity. Už vo veku svojich 35 rokov bol menovaný riadnym profesorom a riaditeľom botanického oddelenia univerzity vo Vroclave. V uvedenom odbore pracoval počas svojho dlhého života (84 rokov) celkovo asi 50 rokov. Dvakrát bol vymenovaný do hodnosti dekana filozofickej fakulty a v školskom roku 1913/1914 bol vymenovaný za rektora celej Vroclavskej univerzity. Poznáme ho hlavne ako botanika – ako jedného z najväčších botanických systematikov a fytogeografov tých čias v Európe. Zaoberal sa hlavne výskumom horských rastlín a v roku 1894 sa pokúsil o komplexné zmapovanie výskytu rastlín v oblasti Karpát od Bratislavy až po deltu Dunaja do Čierneho mora v mieste zvanom Železné vráta pri rumunskom meste Orszovo. Robil botanický výskum i vo Vysokých Tatrách a v Sedmohradsku. Počas rokov I. svetovej vojny vykonal dôkladný prieskum flóry Poľska.

Profesor Ferdinand Albín Pax bol skromný, ale pritom veľmi cieľavedomý, pracovitý, presný a psychický veľmi silný človek. Tvrdý život v detstve a mladosti, ako syn chudobného horala, mali vplyv na jeho tvrdosť a odolnosť i v nasledujúcich rokoch ďalšieho života. Chodil často do prírody. Nepotrpel si na uhladenosť, ani na nosenie kravaty. Nikdy nenosil spodnú zimnú bielizeň, ani rukavice a jazdil na saniach až do svojej šesťdesiatky. Tieto vlastnosti si zachoval až do svojich 80. rokov veku. Potom stratil zrak (zrejme sivý zákal?) a následne už trávil čas hlavne doma. Počas svojho života vychoval okolo 50 doktorantov, z ktorých mnohí dosiahli významné postavenie vo vedeckom svete, ako uznávané kapacity, na čom mal nepochybne svoj podiel i profesor Ferdinand Albín Pax, lebo bol všetkým týmto vedcom vzorom a dobrým príkladom usilovnosti, systematickej práce a húževnatosti.

Pôsobil ako univerzitný profesor, kustód múzea, botanik, zoológ a entomológ. V entomológii sa zaoberal hlavne štúdiom a faunistikou motýľov (Lepidoptera), dvojkrídlovcami (Diptera), ako i fosílnym hmyzom. Z motýľov sa zaoberal hlavne rodom Parnassius Latreille, 1804. O tomto rode publikoval informácie v svojich prácach: „Das Aussterben der Gattung Parnassius in den Sudeten“ a „Über das Aussterben von Parnassius apollo in den Sudetenländen“. Hodne vykonával svoje zbery aj na území Slovenska, kde v roku 1915 opísal z územia Malej Fatry z oblasti Domašínskeho meandra pri Strečne nový poddruh jasoňa červenookého, ktorý pomenoval ssp. sztrecsnoensis. Opis tohto poddruhu vyšiel v práci „Geografische Verbreitung und Rassenbildung des Apollofalters in den Karpaten“. Opis bol publikovaný v Zeitschrift den Wissenschaftlichen Insektenbiologie, 11, 1915, na str. 49 – 59. Okrem motýľov (jasoňov) sa zaoberal aj radom dvojkrídlovcov (Diptera).

Dr. Ferdinand Albín Pax zomrel vo Vroclave po krátkej chorobe. Pochovaný bol na starom evanjelickom cintoríne vo Vroclave, ktorý bol po druhej svetovej vojne zlikvidovaný, takže jeho hrob sa nezachoval.

Poznámka: Známy je aj Ferdinand Pax (30. 12. 1885 – 11. 9. 1964), ktorý je jeho syn. Mal aj druhého syna, ktorý sa volal Guenther Pax.

• Pax, F. A.: 1888, Monographische Übersicht über die Arten der Gattung. Primula.
• Pax, F. A.: 1890, Allgemeine Morphologie der Pflanzen mit besonderer Berücksichtigung der Blüthenmorphologie. Stuttgart.
• Pax, F. A.: 1895, Lehrer durch den Königlichen botanischen Garten der Universität Breslau. Breslau.
• Pax, F. A.: 1915, Geografische Verbreitung und Rassenbildung des Apollofalters in den Karpaten. In: Zeitschrift den Wissenschaftlichen Insektenbiologie, 11, p. 49 – 59.
• Pax, F. A.: 1915, Schlesiens Pflanzenwelt. Eine pflanzengeographische Schilderung der Provinz. Jena, Verlag: G. Fischer, 63 Abbild. + 1 Taf.
• Pax, F. A.: 1918, Pflanzengeographie von Polen. Berlin.
• Pax, F. A.: 1920, Beitrag zur Orthopterenfauna Schlesiens. Ztsch. Wiss. Insektenbiol., 3: p. 41 – 42.
• Pax, F. A.: 1920, Pflanzengeographie von Rumänien. Halle (Saxe-Anhalt).
• Pax, F. A.: 1921, Die Tierwelt Schlesiens. Gustav Fischer, Jena, 324 pp.
• Pax, F. A.: 1929 – 1930, Bibliographie der schlesischen Botanik. Breslau.
• Pax, F. A.: 1933, Die Tierwelt des Friedländer Bezirkes. Heimatkunde des Bezirkes Friedland in Bähmen, 5: p. 249 – 351.

• Allodiatoris, I.: Bibliographie der zoologie im Karpatenbecken 1900 – 1925. 92, 213, 217, 476.
• Anonym: 1937, Ottův slovník náučný. Dodatky Praha IV / 2: 495.
• Kolektív: RÉVAI NAGY LEXIKONA, Budapest, XV. KÖTET, (Ottó – Racine), 2. Pax Ferdinand, 261.
• Derksen, W., Scheiding – Göllner, U., 1963 – 1968: Index litteraturae entomologicae. Nemecký entomologický ústav Nemeckej akadémie vied, Eberswald bei Berlin. Serie II., Bd. III. Berlin. [Pax F. A.: 253.]
• Rozkošny, R.: 1971, Bibliography of Diptera in Czechoslovakia 1758 – 1965. Univ. J. E. Purkyně v Brně: 121 – 122.
• Koleška, Z.: 1989, Zprávy Čs. spol. ent. při ČSAV Praha 25: 383 – 384.
• Robert Zander, Fritz Encke, Günther Buchheim, Siegmund Seybold: 1984, Handwörterbuch der Pflanzennamen. Ulmer Verlag, Stuttgart.
• Mularczyk, M.: 1996, Prof. Ferdinand Pax (1858 – 1942) – Botanik Śląska i Karpat. In: Przyroda górnego Ślńska, No. 5 / 96, 2 – 3 + portrét.
• Koleška, Z.: 1998, Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – II. Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel „Seznamu biografií čs. entomologů (entomologové nežijíci) – I“ ve svazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995, Klapalekiana, 34 (Suppl.): 238 pp., 236 – portrét.
• Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Pax Ferdinand Albin“: (internet).
• Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e. V.: „Pax, Ferdinand Albin“: (internet).