Fasádizmus

Fasádizmus je používanie postupu rekonštrukcie, kedy je historická budova z podstatnej časti zbúraná a je z nej ponechaná len fasáda, za ktorú je vstavaná novostavba. Fasádizmus je metóda investorov, ako zachovať pôvodný vzhľad ulice a čiastočne vyhovieť požiadavkám pamiatkovej starostlivosti a pritom sa ňou nenechať príliš obmedzovať. Niektoré mestá a obecné a mestské úrady fasádismus podporujú ako formu revitalizácie mestských centier s využitím peňazí súkromných investorov, keď na jednoduchú konzervačnú rekonštrukciu a údržbu by sa ich nedostávalo. Zástancovia pôvodnej podoby pamiatok a konzervačného prístupu k pamiatkovej starostlivosti však protestujú proti nevratnému ničeniu hodnoty stavieb a označujú fasádizmus za prejav pokryteckého a nekultúrneho prístupu k odkazu a dielu predošlých generácií a za nepochopenie podstaty pamiatkovej starostlivosti, v ktorej nejde len o zachovanie kulisy priečelí.[1]

Termín fasádizmus slovník slovenského jazyka nepozná. No nebol nájdený vhodnejší termín na pomenovanie tejto technológie výstavby. Je to technológia, ktorá sa začala u nás a v Česku používať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dovtedy tento spôsob výstavby nebol u nás zaužívaný, takže ani jeho pomenovanie neexistovalo. Preto treba toto slovo zatiaľ považovať za nespisovné.

Dom č. 920 / 3 v Opletalovej ulici v Prahe pri fasádistickej rekonštrukcii v roku 2009

História

Fasádizmus sa začal objavovať v 70.rokoch 20. storočia v západnej Európe po tom, čo sa zdvihla vlna občianskeho odporu proti úplnému búraniu (franc. Renouvellement avec bulldozer, renovácia buldozérom, nem. Zweite Zerstörung, druhé zničenie - poukaz na to, že plánovaným búraním bolo zničených viac pamiatok ako za druhej svetovej vojny).[2]

Od počiatku 90.rokov bolo v Prahe týmto spôsobom rekonštruovaných už mnoho budov, napríklad Ringhoferova továreň (Centrum Nový Smíchov),[2] novobarokový hotel Kriváň na námestí IP Pavlova,[2] novobarokový dom, dnes palác Darex na Václavskom námestí[2] (1995[1]), kasárne na námestí Republiky (Palladium) a mnohé ďalšie.[1] Prvými prípadmi v Prahe bolo v roku 1990 niekoľko prízemných domčekov na Novom Svete na Hradčanoch,[1] okrem pražskej pamiatkovej rezervácie však fasádistický prístup postihol aj rekonštrukcie mnohých domov prevažne z 19. storočia v zástavbe Karlína, Libne, Smíchova, Vinohradov a Žižkova.[1]

Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v januári 1999 v Paríži usporiadala konferenciu, ktorej cieľom bolo analyzovať fenomén fasádizmu, hľadať kritériá a navrhnúť opatrenia na prístup k pamiatkam a dohľad nad fasádizmom.[3]

Trvá však aj ekonomický tlak na úplné demolácie, ktorých sa niektorí investori snažia dosiahnuť získaním posudku o stavebnej poruche alebo havarijnom stave,[2] ktorému môže dopomôcť aj predchádzajúce zámerné zanedbanie alebo aj aktívna podpora chátrania budovy , prípadne získanie neobjektívneho posudku.[2][4] Inou metódou je, že investor pri rekonštrukcii nerešpektuje stanoviská pamiatkárov a spolieha na to, že buď sa investorovi oplatí zaplatiť pokutu alebo sa podarí vyviaznuť bez postihu.[4] Predsedníčka klubu Za starú Prahu Kateřina Bečková sa domnieva, že v Prahe nie sú vzťahy investorov a magistrátu úplne štandardné: "Ten, kto dostal pokutu, najskôr nezaplatil úplatok, alebo na magistráte nemá kamarátov."[4] Veľakrát stanovisko pamiatkárov nerešpektuje ani príslušný stavebný úrad a povolí rekonštrukciu aj napriek nesúhlasu pamiatkárov, ako sa stalo v prípade pražských obchodných centier Nový Smíchov a Palladium.[4] Pamiatky mnohokrát utrpia na autenticite a historickej hodnote aj adaptáciami pre nový účel.[5]

Referencie

  1. Jan Veselý: Rekonstrukce památkových objektů, kapitola Pohrobci knížete Potěmkina, Klubovní věstník Za starou Prahu, 3/2005
  2. Petr Stejskal: Otazníky kolem památkové ochrany II., Stavební fórum, 17. 3. 2003
  3. Fasádismus v hlavních městech evropských zemí: analýza fenoménu a přístup k jeho přijímání, Program Culture, projekty Programu Raphael, projekty za rok 1997, Národní památkový ústav (z iniciativy ICOMOS, Mezinárodní rady pro památky a historická sídla, se konalo mezinárodní symposium „Fasádismus“ v Paříži ve dnech 28. – 30. ledna 1999).
  4. Barbora Černá: Infografika: V Praze se ničí památky. Triky developerů nezastaví směšné pokuty, naseadresa.cz, 11. 9. 2009
  5. Tomáš Hájek: Památkáři, ekologové, téma oživení památek, Lidé města 4, 2002, 1 (7)

Literatúra

  • Josef Štulc: Fasádizmus a identita miest. Správy pamiatkovej starostlivosti 59, 1999, č. 5, s. 149-153. Res. ňom. s. 153. Fassadismus und Stadtidentität. (Paríž, 28.-30. 1. 1999).
  • Fasádizmus v hlavných mestách európskych krajín: analýza fenoménu a prístup k jeho prijímaní, Program Culture, projekty Programu Raphael, projekty za rok 1997, Národný pamiatkový ústav (z iniciatívy ICOMOS, Medzinárodnej rady pre pamiatky a historické budovy, sa konalo medzinárodné sympózium "Fasádizmus" v Paríži v dňoch 28. - 30. januára 1999).

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fasádizmus

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fasádismus na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.