Farneský býk

Toto súsošie bolo nájdené v roku 1545 v rímskych Caracallových kúpeľoch, počas vykopávok, ktorých objednávateľom bol pápež Pavol III., aby tak získal staroveké sochy na výzdobu svojho sídla, Farneského paláca (Palazzo Farnese) v Ríme. Bola to značne poškodená rímska kópia gréckeho originálu, ktorú zreštaurovali. V 18. storočí sa dostala do neapolskej kráľovskej zbierky, neskôr do múzea v Neapole.[1][2]

Autorstvo a datovanie diela je neisté.[2] Podľa mnohých znalcov umenia originál tohto diela zhotovili v 1. storočí pred Kr. grécki sochári, bratia Apollónios a Tauriskos,[4] ktorí pôsobili na ostrove Rodos.[3] Rímsky historik Plínius uvádza, že bolo neskôr odvezené do Ríma, kde sa stalo vlastníctvom rímskeho politika a obdivovateľa umenia Asinia Pollia.[5]

Je to viacfigurálna mramorová pyramidálna kompozícia (ktorá umocňuje napätie),[6] vysoká približne 3,70 m.[2] pôvodne zhotovená z jedného bloku mramoru so základňou 2,95 × 3,00 m s hmotnosťou 24 ton.[7] Na súsoší je badať silný vplyv rodoskej sochárskej školy z helenistického obdobia, zo školy umelcov, ktorí sa vedome usilovali zachytiť skutočnosť v jej rozmanitých prejavoch.[8]

Súsošie znázorňuje potrestanie Dirky, ktorú Antiopini synovia Amfión a Zéthos priviazali býkovi na rohy, aby ju uvláčili na smrť.[1] Na scéne kompozície súsošia sa však objavili ďalšie sekundárne postavy, ktoré boli pridané v 16. alebo 18. storočí: pes, dieťa a druhá ženská postava, Antiopa.[2] Jej kompozícia je tak veľmi zložitá, že sa nedá vnímať ako celok, nech sa na ňu dívame z akéhokoľvek uhla.[1]

Toto monumentálne súsošie poslúžilo za vzor pre malé porcelánové sošky v kráľovskej porcelánke v Capodimonte (Porcellana di Capodimonte) pri Neapole, jej zložitá kompozícia tak zmenšením na bibelot (malý umelecký ozdobný predmet) iba získala na sugestívnosti.[1]