Amfión (mytológia)

Amfión alebo Amfíón alebo Amfion (starogr. Ἀμφίων – Amfión/iný prepis Amfíón, lat. Amphion) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Antiopy, dcéry tébskeho kráľa Nyktea.

Amfión a Zéthos, Julius Troschel 1840/50, Neue Pinakothek, Mníchov

Antiopa bola taká krásna, že upútala pozornosť najvyššieho boha Dia a z tohto mileneckého vzťahu sa narodili bratia Amfión a Zéthos. Zo strachu pred svojím manželom pohodila dvojčatá v lese (podľa iných antických prameňov ich však v lese nechal Antiopin strýko Lykos na nátlak svojej manželky Dirky).[1] Našiel ich však pastier, vzal ich k sebe a vychovával ich. Po rokoch vyrástli na urastených mládencov a hoci boli dvojičkami, povahovo sa rozlišovali: Amfión bol jemný a mierny, miloval hudbu, zatiaľ čo Zéthos bol silák, miloval lov a zápas. Napriek tomu žili spokojne spolu a nič netušili o svojom pôvode.

Po smrti kráľa Nyktea nastúpil na tébsky trón jeho brat Lykos. Jeho manželka Dirké Antiopu nenávidela a tak jej pripravovala tie najhoršie ústrky a utrpenia a nakoniec ju uvrhla do väzenia. Po dlhej dobe sa nad ňou Zeus zľutoval a dopomohol jej k úteku do hôr.

Možno náhodou, možno z božej vôle, dostala sa práve k pastierovi a k svojim synom.[1] Než si mohli všetko vysvetliť, objavila sa Dirké, v ktorej vzplanula stará nenávisť a vyhlásila, že Antiopa je otrokyňa na úteku. Prikázala bratom, aby ju chytili, priviazali k rohom býka a nechali ju býkom usmrtiť. Bratia spočiatku váhali, ale nakoniec rozkaz kráľovnej chceli poslúchnuť. V poslednej chvíli však prehovoril pastier, povedal, že je to ich matka, ktorá sa mu už predtým zjavila vo sne. Bratia v hneve nad pripravovaným zločinom, ktorého sa mohli dopustiť, potrestali Dirké rovnakým spôsobom, akým ona chcela potrestať Antiopu – divoký býk ju potom doráňal k smrti.[1]

Antiopa a jej synovia sa vrátili do Téb. Po dohode s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka, darovali mu život, ale z mesta ho vyhnali. (Tiež je možné, že ho zbavili vlády a zabili ho, ako to líči iná verzia príbehu.)

Spoločne sa ujali vlády a dali sa do zveľaďovania mesta a mestských hradieb. Obaja bratia sa príkladne zapojili do práce, každý podľa svojich schopností. Silák Zéthos nosil ťažké balvany, ktorými (vraj) nepohli ani Titani, a z nich vybudoval vskutku nedobytné hradby. Naopak Amfión, ktorý neoplýval fyzickou silou, vložil do práce svoje umenie. Tak nádherne hral na svojej zlatej lýre, ktorú dostal darom od boha Apolóna, že kamene poslušne vstávali a ukladali sa na svoje miesta do hradieb.

Sláva a obľúbenosť oboch bratov sa rozšírila ďaleko za hranice mesta, ba až za Egejské more. Tam našiel Amfión svoju manželku Niobu, dcéru sipylského kráľa Tantala. Mali spolu sedem synov a sedem dcér,[2] ale všetky deti im zahubili boh Apollón a bohyňa Artemis za to, že ich matka sa vyvyšovala nad samotnú bohyňu. Nioba za trest skamenela na sochu, ktorej oči stále ronia slzy za svojimi deťmi.[2]

Kráľ Amfión spolu so svojím bratom Zéthom potom napadli Apollónov chrám v Delfách, ale Apollón ich útok odrazil a oboch ich zabil svojimi šípmi. (Podľa inej verzie sa po smrti svojich detí a manželky sám prebodol mečom.)

Referencie

  1. Apollodoros, Kronika, 3,5,5.
  2. Apollodoros, Kronika, 3,5,6.

Zdroje

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amfíón na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.