Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II

Pohľad zhora na Thunderbolt II

A-10 so zavesenou výzbrojou

Warthog vystreľujúci raketu Maverick

Kokpit verzie A-10A

Kanón GAU-8/A Avenger Gatling

Poškodenie jedného z Warthogov počas operácie Iracká sloboda

Počas vojny vo Vietname sa ukázalo, ako zraniteľné sú dobové americké lietadlá, poskytujúce pechote blízku palebnú podporu. Američania stratili v tejto vojne stovky zastaraných lietadiel A-1 Skyraider, ale aj moderných vrtuľníkov AH-1 Cobra. Väčšinu strát si pripísalo nie severovietnamské letectvo, ale ich protivzdušná obrana. A častokrát nešlo len o sofistikované systémy, akým bol sovietsky S-75. Smrteľné boli i rakety 9K32 Strela-2, odpaľované z ramena a vysoké nebezpečenstvo predstavovala aj „obyčajná“ streľba z ručných zbraní. Americké letectvo preto požadovalo ťažko vyzbrojené lietadlo, ktoré by mohlo rýchlo reagovať na výzvu o pomoc. Malo mať taktiež schopnosť ničiť tanky, delostrelecké batérie a rôzne typy nepriateľských opevnení. Kľúčovou nebola ani tak rýchlosť lietadla, ako dobrá manévrovateľnosť a schopnosť hliadkovať nad bojiskom čo najdlhšie. K ďalším požiadavkám patrila nízka cena lietadla, jednoduchá údržba a vysoká schopnosť prežitia v nepriateľskej paľbe zo zeme. Lietadlo bolo určené len pre denné operácie v priaznivom počasí.

Všetky tieto požiadavky boli 6. marca 1967 zaslané do 21 firiem, ktoré mali predložiť svoje návrhy na nové lietadlo. Program dostal označenie A-X (Attack-Experimental), čo bola skratka pre projekt "útočno-experimentálneho" lietadla. V nasledujúcich rokoch boli požiadavky ešte upravované, na základe čoho predložilo v roku 1970 svoje návrhy 6 spoločností. Do užšieho výberu sa nakoniec dostali firmy Fairchild-Republic a Northrop, ktoré získali zákazku na stavbu prototypov.

Northrop prišiel s prototypom YA-9A a lietadlo Fairchild-Republic nieslo označenie YA-10A. Letové skúšky prototypov boli zahájené v máji 1972 a oba stroje prešli taktiež dôkladnými testami údržby. Vyhlásením amerického letectva z 10. januára 1973 sa víťazom súťaže nakoniec stal stroj spoločnosti Fairchild-Republic.

Sériová výroba lietadiel A-10 bola zahájená v októbri 1975 a dodávka prvých strojov sa uskutočnila v marci 1976. Produkcia pokračovala až do roku 1984, pričom základná konštrukcia draku zostala po celú dobu nezmenená. Celkovo bolo vyrobených 715 lietadiel, z toho 2 prototypy a jedna upravená verzia s tandemovým usporiadaním sedadiel.[5]

Od roku 1987 bola podpora a modernizácia lietadiel A-10 zabezpečovaná firmou Northrop Grumman. V marci 2005 bola s firmou Lockheed Martin uzatvorená zmluva na modernizáciu lietadiel Thunderbolt II do úrovne A-10C. Predmetom modernizačného balíka bola hlavne integrácia presných zbraní, ako sú bomby JDAM a hĺbková modernizácia kabíny pilota. V júni 2007 získala spoločnosť Boeing zákazku v hodnote 2 mld. USD, na základe ktorej má do roku 2018 dodať 242 náhradných krídel.

Trup tohto bojového stroja je dlhý 16,16 m a je v podstate postavený okolo sedem-hlavňového kanónu GAU-8/A s dĺžkou 6,06 m. Priame krídla s rozpätím 17,42 m poskytujú lietadlu dostatočný vztlak a výbornú obratnosť, hlavne pri letoch v nízkych rýchlostiach a v malých výškach. Predný podvozok musel byť posunutý doprava, aby vzniklo v strede trupu dostatok miesta pre umiestnenie rozmerného kanónu.[6]

Pohon lietadla zabezpečujú 2 dvojprúdové motory TF34-GE-100 od firmy General Electric, každý s ťahom 40,32 kN. Netradičným umiestnením motorov nad trup lietadla sa konštruktéri snažili znížiť riziko nasatia cudzorodých predmetov, ktoré by mohli motory zničiť. Zároveň sú motory lepšie chránené pred paľbou pozemnej protivzdušnej obrany.[7] Maximálna rýchlosť A-10 je 706 km/h a jeho bojový rádius je 460 km. S dvomi prídavnými palivovými nádržami dokáže preletieť až 4 150 km. Typická rýchlosť lietadla počas bojových misií je relatívne nízka, maximálne 560 km/h. To z neho robilo v minulosti lepšiu platformu pre útok na pozemné ciele, v porovnaní s rýchlymi stíhacími bombardérmi, ktoré mali často ťažkosti zamerať malé a pomaly sa pohybujúce objekty.[8]

Kokpit lietadla je jednomiestny a je uložený v titánovej vani s hrúbkou 1,3 - 3,8 cm . Tá zabezpečuje pilotovi ochranu zo spodu a zo strán a mala by odolať zásahom kanónu kalibru 23 mm.[9] Prekryt kabíny je taktiež nepriestrelný a zároveň je riešený tak, že poskytuje pilotovi dobrý výhľad. Kokpit je vybavený priehľadovým displejom (HUD), ktorý sa nachádza priamo v zornom poli pilota, zobrazuje mu najdôležitejšie informácie a umožňuje mu presne zamieriť na cieľ. Navigačný systém lietadla pozostáva z inerciálnej a družicovej navigácie (GPS). Tie dopĺňa systém sledovania terénu Zeme (TERPROM), ktorý zabezpečuje okrem iného aj to, aby nedošlo k nechcenej kolízii so zemou. Tento systém je integrovaný aj v mnohých iných lietadlách (F-16, Panavia Tornado, Eurofighter Typhoon) a taktiež v strele s plochou dráhou letu Storm Shadow. Pilot A-10 je vybavený okuliarmi nočného videnia.

K základnej výzbroji lietadiel A-10 patrí sedem-hlavňový kanón GAU-8/A Avenger Gatling kalibru 30 mm so zásobou munície 1174 ks. GAU-8/A s kadenciou 4200 výstrelov za minútu bol vyvinutý hlavne proti tankom a v tejto roli bol mimoriadne úspešný počas vojny v Iraku. K ďalšej výzbroji patria bomby a rakety typu vzduch-zem, ktoré môžu byť nesené na 11 závesoch. Osem závesov sa nachádza pod krídlami a 3 ďalšie pod trupom lietadla. Celkovo tak A-10 unesie 7 260 kg výzbroje a iného vybavenia, ktoré môže zahŕňať prídavné palivové nádrže, zameriavacie kontajnery, výmetnice klamných cieľov alebo systém elektronických protiopatrení. A-10 má integrované železné bomby z rodiny Mk 80, zápalné bomby Mk 70 alebo rôzne typy kazetových bômb. Modernizovaná verzia A-10C bola vybavená novými zameriavačmi Sniper XR a Litening, ktoré umožňujú zhadzovať na ciele i riadené bomby typu Paveway alebo JDAM. Mimoriadne nebezpečným pre tanky a obrnené vozidlá je A-10 Thunderbolt II hlavne kvôli celej škále neriadených rakiet a riadených rakiet AGM-65 Maverick. Strely AGM-65 majú dolet 22 km a podľa údajov amerického letectva zaznamenali počas vojny v Perzskom zálive 80–90% úspešnosť zásahu.[10] Pre vlastnú ochranu je lietadlo vybavené výmetnicami klamných infračervených/rádiolokačných cieľov SUU-42A/A a dvomi raketami krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder.

• A-10A – jednomiestna verzia pre priamu podporu pozemných síl (CAS – Close Air Suport)
• A-10C – modernizovaná verzia A-10
• OA-10A – jednomiestna verzia, určená pre úlohy predsunutého leteckého navádzača (FAC - Forward Air Controller)
• YA-10B Night/Adverse Weather A-10 – dvojmiestna verzia pre operácie v noci a za zhoršeného počasia. V tomto variante bol vyhotovený len 1 stroj, ktorý vznikol úpravou A-10A.

Spojené štáty

United States Air Force k decembru 2015 disponovali 291 strojmi A-10C.

• Suchoj Su-25

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II

Portál letectvo