Evanjelický kostol v Kameňanoch

Kostol evanjelickej a. v. Cirkvi v Kameňanoch je jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou. Kameňany (hist. Kövi, Castrum Kowi), patria medzi najstaršie obce Gemera. Prvýkrát sa spomínajú v darovacej listine kráľa Bela IV., z roku 1243 kedy usadlosť daruje Ditrichovi a Filipovi Bebekovi. V obci vznikol kláštor františkánov, ktorého pozostatok je predmetný kostol. Pôvodné patrocínium Svätému Ladislavovi je doložené v roku 1688. Jeho románsky pôvod pripomína polkruhová apsida so zaslepeným východným oknom. Historik Václav Mencl vo svojej štúdii „Stredoveká architektúra na Slovensku” zaradil kameňanský kostol medzi románske kostoly neskorého obdobia. Pri kostole sa nachádza budova bývalej cirkevnej školy, ktorá svedčí o bývalej sláve a bohatstve Kamenian. V obci sa spomína aj kláštor františkánov, ktorý zanikol v 15. storočí.

Apsida, podstatne nižšia ako pôvodná loď je klenutá hladkou konchou zdobenou barokovým štukovým zrkadlom. Víťazný oblúk s lomenou archivoltou, tvorený opracovaným kameňom so soklom a jednoducho profilovanou rímsou. Loď bola pôvodne plochostropá, v renesancii zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Keďže renesančná klenba je značne nižšia ako pôvodný drevený strop, záklenky pôvodných gotických okien sa dostali do krovu. Na povalu sa v 18. storočí dostali aj gotické fresky, ktoré pokrývali stenu nad víťazným oblúkom. V 19. storočí bol priestor svätyne obohatený klasicistickým oltárom s ústrednou olejomaľbou od Jozefa Czauczika.[4] Organ z roku 1804 je dielom Františka Eduarda Pecníka.[5]

Existencia nástenných malieb v kameňanskom kostole, bola známa predovšetkým vďaka zachovalým fragmentom stredovekej výzdoby čelnej steny lode nad víťazným oblúkom, ktoré sa dostali po zaklenutí lode v 18. storočí do povalového priestoru. O nich je všeobecne známe už od roku 1876, keď sa o nich zmienil I. Nagy v časopise „Torténelmi Lapok” (Historické noviny). V súčasnej dobe je stav fresiek v zlom stave a sú slabo čitateľné. Sú zachované len tri figúry anjelov v životnej veľkosti na pravej strane. Omietky a maľby si vyžadujú konzerváciu, aj keď proces ich degradácie je už v dnešnej dobe zastavený.

V roku 1958 poslucháči vysokej školy výtvarných umení v Bratislave pod vedením Prof. Karola Veselého vykonali overovaciu sondáž v rozsahu dvoch sond v presbytériu za oltárom a dvoch sond na južnej stene lode. V sondách v presbytériu odkryli časti dvoch figúr v nadživotnej veľkosti so zvyškami pastíglií a reliéfmi svätožiar. Prvá sonda na severnej zvislej stene lode odkrýva stredovekú freskovú ornamentálnu výzdobu a druhá na klenbe dokazuje jednoduchú ornamentiku barokového obdobia.

Milan Togner vo svojom výskume z roku 1977 na základe sond za oltárom označil maľbu za dielo nesúce črty lombardského maliarstva trecenta.

Vznik malieb sa po výskumoch a reštaurátorských prácach prebiehajúcich od roku 2011 a predbežných výskumoch Evy Szakálos datuje na začiatok 15. storočia. Autorstvo fresiek sa na základe výskumov tímu reštaurátorov Petra Koreňa, Juraja Gregoreka a Martina Vojtka aktuálne pripisuje sienskemu maliarovi.

Použitá technika „puncovania” na povrchu omietky s ornamentami je v rámci dnešného Slovenska ale aj územia historického Uhorska momentálne jediná známa.

V lodi kostola bola na severnej stene v rozšírenej sonde nájdená freska s témou Metercie a Panny Márie v mandorle maľovanej v duchu talianskej renesancie. Tieto nálezy sú predmetom skúmania.

Počas odkryvov bola nájdená románska sedília v pozadí s gotickou freskou s témou troch svätých biskupov a gotické pastofórium.[6]

• 
  Pohľad z empory na oltár
• 
  Empory s organom
• 
  Víťazný oblúk s freskami
• 
  Gotické pastofórium
• 
  Panoráma fresiek nad emporou
• 
  Panna Mária na freske
• 
  Detail fresky apoštola
• 
  Detail fresky apoštola s gloriolou
• 
  Detail fresky zobrazujúcej hlavičku v bordúre
• 
  Detail reliéfnej výzdoby, tzv. pastiglia

• Gotická cesta - profil kostola
• Apsida.sk - profil kostola
• Ohrozené kostoly - profil kostola