Červenoočká

Červenoočká alebo euglény alebo ako rad aj euglénotvaré (Euglenophyta, Euglenophyceae, Euglenida, Euglenoidea, Euglenoida) sú taxón (oddelenie, kmeň, trieda, rad a pod.) eukaryotických organizmov. Sú to jednobunkové prvoky schopné fotosyntézy. Svoj názov dostali podľa červenej škvrny – stigmy, ktorá je citlivá na slnečné svetlo.

červenoočká
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Euglenophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sú to spravidla voľne žijúce vodné bičíkovce väčšinou s dvoma rôzne vyvinutými bičíkmi. Keď je dostatok organických látok v prostredí, červenoočká sa živia osmotrofne alebo fagotrofne. Po vyčerpaní organických látok v prostredí prechádzajú na fotoautotrofný spôsob výživy. Takéto striedania spôsobu prijímania živín označujeme ako mixotrofia. Červenoočká sú dôležité indikátory na určovanie saprobity vody a zvýšenej koncentrácie niektorých látok.

Stavba tela

Všetky červenoočká majú eukaryotickú štruktúru bunky. Ich telo tvorí jednobunková stielka, ktorá môže byť monádoidná alebo gleomorfná (kapsálna). Monáda je bunka oválneho alebo vretenovitého tvaru, prípadne nepravidelného. Predný koniec obsahuje fľaškovitý útvar – ampulu a vyrastajú z neho dva, zriedkavo viac bičíkov. Do ampuly vyúsťuje obsah pulzujúcich vakuol, ktoré slúžia na vyrovnávanie tlaku.

Kapsálna stielka je väčšinou guľovitého tvaru bez bičíkov. Kapsálne stielky nemajú možnosť aktívneho pohybu, ale sú obalené hrubou vrstvou slizu a môžu vytvárať slizovité kolónie.

Charakteristická je pre ne červená škvrna – stigma, ktorá je uložená voľne v cytoplazme v blízkosti ampuly. Je zložená z drobných zŕn sfarbených intenzívne do červena karotenoidmi.

Chloroplasty, pokiaľ sú vôbec prítomné, obsahujú chlorofyl a a malé množstvo chlorofylu b, β-karotén, diadinoxanhtín, neoxanthín a ďalšie xanthofyly. Zásobnou látkou je paramylon ((1,3)-beta-polyglukán). Bunka je pokrytá bielkovinovými prúžkami, ktoré tvoria tzv. pelikulu, umožňujúcu premenlivý tvar bunky.

Rozmnožovanie

Červenoočká sa rozmnožujú nepohlavne pozdĺžnym delením.

Systém

V jednom zo systémov sa delia na šesť radov:

  • rad Euglenales
  • rad Eutreptiales
  • rad Rhabdomonadales
  • rad Sphenomonadales
  • rad Heteronematales
  • rad Euglenamorphales

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.