Emil Herrmann
Emil Herrmann (* 13. november 1840, Dognecea, Rumunsko – † 22. apríl 1925, Budapešť, Maďarsko) bol rumunský strojný inžinier.
| Emil Herrmann | |||
| rumunský strojný inžinier | |||
| Narodenie | 13. november 1840 Dognecea, Rumunsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 22. apríl 1925 (84 rokov) Budapešť, Maďarsko | ||
| |||
Narodil sa v Dognecea. Svoje inžinierske vzdelanie získal na viedenskej, resp. budapeštianskej technike a na banskoštiavnickej akadémii, kde napokon v roku 1867–1902 aj pôsobil, od roku 1872 ako profesor. Okrem technických predmetov prednášal aj matematiku, deskriptívnu geometriu, teoretickú mechaniku a náuku o pevnosti. Bol jedným z hlavných realizátorov tzv. Farbakyho reformy, ktorá o. i. zvýšila náročnosť matematicko-fyzikálnej a vôbec teoretickej prípravy na akadémii. Mal mimoriadne rozsiahlu odbornú aj publikačnú činnosť predovšetkým v oblasti technických aplikácií termodynamiky a náuky o pevnosti. Tlačou vyšli aj viaceré jeho prednášky na akadémii, napr. technická mechanika, náuka o pevnosti, v nemčine vydal kompendium mechanickej teórie tepla. Napísal aj kratšiu prácu o použití logaritmického pravítka.
Zomrel 22. apríla 1925 v Budapešti.
Externé odkazy
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.