Elijah Wood

Woodov herecký talent sa začal prejavovať už vo veľmi mladom veku, ale výraznejšie sa začal uplatňovať až na základnej škole. Najprv si zahral menšiu rolu v školskom predstavení muzikálu The Sound of Music a o rok neskôr už získal titulnú rolu v predstavení Čarodejník zo zeme Oz. Od roku 1988 Wood príležitostne pracoval ako detský model a herec v regionálnych reklamách, ale jeho skutočná filmová kariéra sa začala, keď mal deväť rokov. V tomto veku ho jeho matka prihlásila do súťaže na hľadanie nových talentov Annual International Modeling and Talent Association Convention, kde si ho takmer okamžite všimol hľadač talentov Gary Scalzo, ktorý Woodovi odporučil, aby sa stal hercom. I na základe tohto odporúčania sa rodina rozhodla presťahovať do Los Angeles.

Svoju prvú profesionálnu rolu získal vo videoklipe speváčky Pauly Abdul. Potom nasledovala malá rolička v snímke Návrat do budúcnosti II. (Back to the Future II) z roku 1989. V roku 1990 na seba výrazne upozornil svojím výkonom vo filme Avalon, čo mu takmer okamžite prinieslo ďalšie pracovné ponuky. Zahral si napr. vo filmoch Vnútorné záležitosti (Internal Affairs) s Richardom Gerem z roku 1990, Prázdniny v ráji (Paradise, 1991) s Melanie Griffith a Donom Johnsonom, Navždy mladý (Forever Young, 1992), kde si Wood zahral s Melom Gibsonom a Jamie Lee Curtisovou alebo Dobrý synček (The Good Son, 1993), kde sa mu hereckým partnerom stal, vtedajšia detská hviezda prvej veľkosti, Macaulay Culkin.

V rokoch 1994 – 1999 si Wood zahral v dvoch kritikou vysoko hodnotených filmoch – Strom snov (The War, 1994), kde mu hereckým partnerom bol Kevin Costner a vo filme režiséra Anga Leeho z roku 1997 Ľadová búrka (The Ice Storm). V oboch filmoch Wood dokázal, že prestáva byť len detskou hviezdičkou a stáva sa nadmieru talentovaným mladým hercom.

Napriek tomu si Wood dokáže vyberať herecky veľmi príťažlivé a zaujímavé roly, nezanevrel ani na účasť vo väčších filmoch či vo filmoch tzv. „ľahších“ žánrov. Do tejto kategórie sa dajú zaradiť snímky Flipper (1996), Drvivý dopad (Deep Impact) alebo Fakulta (The Faculty), oba filmy z roku 1998. Práve pri nakrúcaní Fakulty sa Wood dozvedá o castingu na rolu do veľkofilmu Pán prsteňov, a napriek tomu, že pozná úmysel režiséra Petra Jacksona obsadiť rolu hobitov len britskými hercami, rozhodne sa uchádzať o rolu Froda, jednu z najdôležitejších postáv v Tolkienovej trilógii. Rolu nakoniec získal a táto udalosť významne ovplyvnila nielen jeho profesionálny, ale i súkromný život.

Roky 1999 – 2003 boli pre Wooda úplne výnimočnou skúsenosťou. On sám o nich hovorí ako o vôbec najväčšej profesionálnej aj osobnej skúsenosti, ktorú mal možnosť zažiť. V tomto období totiž nakrúcal na Novom Zélande všetky tri diely Pána prsteňov. Zážitok je o to silnejší, že sa celá trilógie nakrúcala naraz. Wood spoznal nakrúcanie skutočného veľkofilmu, ale v neobvykle rodinnej a priateľskej atmosfére.

Napriek veľmi intenzívnej práci na trilógii však Wood stíha hrať aj v iných projektoch: Reťaz bláznov (Chain of Fools, 2000), Sladkých 17 (Try seventeen alebo tiež All I Want, 2002), Prach a popol (Ash Wednesday, 2002) a Spy Kids 3-D: Game Over (2003).

Po nakrútení Pána prsteňov sa Wood rozhodol nastúpiť inú, intímnejšiu filmovú cestu. Úmyselne volí menšie, skôr nezávislé snímky, ktoré mu poskytujú neveľké, ale zaujímavé roly. Roly, ktoré svojou povahou zámerne kontrastujú s milým, sympatickým a priateľským Frodom. Nech už je to ľahko úchylný, neeticky konajúci Patrick z filmu Večný svit nepoškvrnenej mysle (Eternal Sunshine of the Spotless Mind, 2004), tichý kanibal Kevin z Rodriguezovho Sin City – mesto hriechu (Sin City, 2005), introvertný podivín Jonathan, hľadajúci na Ukrajine ženu, ktorá za druhej svetovej vojny zachránila jeho dedka v režijnej prvotine amerického herca Lieva Schreibera Úplne osvetlené (Everything Is Illuminated, 2005) alebo najprv vzorný americký študent Matt, ktorý je po nespravodlivom obvinení tesne pred promóciou vyhodený z Harvardu a ktorý vďaka tomu spozná drsný svet anglických „hooligans“ v snímke Hooligans (Green Street Hooligans, 2005), všetky zmieňované Woodove postavy v sebe majú niečo viac či menej znepokojivého, podivného až perverzného. Ale pre herca, ktorý je stále spájaný predovšetkým s rolou Froda, je tento typ rolí najlepším spôsobom, ako pomaly ale isto vystúpiť z tieňa Pána prsteňov.

V roku 2006 sa vo Woodovej filmografii objavujú štyri snímky – už dokončený Paris, je t’aime, film poskladaný z päťminútových snímok dvadsiatich rôznych režisérov všetkých možných štýlov a žánrov, vypovedajúcich o živote vo vybraných častiach Paríža, a animovaný Happy Feet, kde Wood prepožičal hlas tučniakovi, ktorý ako jediný v Zemi tučniakov nevie spievať, a ďalšie dva filmy v postprodukcii – Day Zero, film o troch priateľoch povolaných do armády v dobe krízy, a Bobby, fiktívny príbeh dvadsiatichdvoch ľudí, ovplyvnených poslednými hodinami života senátora Roberta Kennedyho, kandidáta na prezidenta USA.